zasahovať p. zasiahnuť
zasiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho i bezpredm.) urobiť, uskutočniť zásah na nejakom objekte (na cieli) niečím nastaveným, namiereným, zacieleným (najmä zbraňou): bomby zasiahli vlak, továreň; strela zasiahla jeleňa, diviaka; Zasiahla ho guľka. (Karv.) „Ostreľoval som majora.“ — „Zasiahli ste?“ (Karv.) Vytrhnutý koreň zasiahol mu tvár (Jégé) udrel; pren. Kamene tvojej krásy zasiahli prorokov (Mih.) tvoja krása zaúčinkovala na nich. Jeho slová zasiahli Maťovo srdce (Jil.) nemilo sa ho dotkli, ranili ho.
2. (do čoho) zastarieť sa, zamiešať sa: z. do debaty, do diskusie, do rozhovoru, do sporu;
3. urobiť nejaké opatrenie, zásah proti niekomu, niečomu al. v prospech niekoho, niečoho, zakročiť: (Poslancová) sa rozhodla zasiahnuť. (Bod.) Bolo treba organizovane zasiahnuť. (Jil.)
4. zried. (kam, do čoho) dočiahnuť, dosiahnuť: Zasiahol rukami do supieho hniezda. (Hviezd.) Olizuje, kam lizák zasiahne. (Ráz.);
nedok. zasahovať, -uje, -ujú