zasadať, -á, -ajú nedok.
1. mať, konať zasadanie, mať schôdzku, schôdzu, poradu, zhromaždenie: vláda, parlament zasadá; zasadal Čs. výbor Obrancov mieru; V paláci snem ľudu zasadá. (Len.)
2. sadať si, usadzovať sa niekde, niekam: Po večeri zasadáme do haly. (Gab.) Keď voz zastal, práve zasadali pri posmrtnom kare. (Al.);
dok. zasadnúť
zasadnúť, -ne, -nú, -dol dok.
1. sadnúť si, posadiť sa, usadiť sa: z. za stôl, za volant; z. k obedu, k šitiu, ku knihe, ku kartám; z. do kresla; Dovoľte nám zasadnúť medzi vás. (Greg.) Zasadneme vôkol stola. (Žáry); pren. Noc už zasadla (Hviezd.) nastala.
2. zísť sa na zasadanie, na schôdzu, začať zasadať: V dvorane zasadol súd. (Vans.) V hostinci zasadla mestská rada. (Ráz.)
3. (čo, čo komu) zaujať miesto na sedenie, obsadiť: Bratku, zasadni ty moje miesto. (Dobš.) Pôjdeme, aby nám nezasadli. (Taj.)
4. usadiť sa, usídliť sa: Rudopoľský zasadol v otcovskom kaštieli. (Vaj.) (Gardista) pevne (v dome) zasadol. (Tat.);
nedok. k 1, 2 zasadať
|| zasadnúť si
1. usadiť sa, posadiť sa, sadnúť si, zasadnúť: z. si k pivu, k hostine (s kamarátmi); pren. bás. Za stôl si zasadne pravda môjho ľudu (Botto) zvíťazí.
2. hovor. expr. (na koho) začať niekoho prenasledovať, preháňať, sadnúť si na niekoho: Byrokrati si nezasadli na malého človeka. (Karv.)
zasedať, správ. zasadať