zaručiť dok. zabezpečiť (význ. 2), zaistiť: z. národom mier, demokracia z-ená ústavou;
nedok. zaručovať
// zaručiť sa
1. záväzne sľúbiť, dať záruku: z. sa čestným slovom; z. sa za splnenie záväzku
2. prevziať zodpovednosť za kvalitu, dať záruku: z. sa za svoje výrobky
3. stať sa ručiteľom: z. sa za dlžníka, z. sa veriteľovi;
nedok. zaručovať sa
ručiť 1. zaväzovať sa niesť následky za niečo • zaručovať sa • byť ručiteľom: organizácia ručiaca za kvalitu výrobkov; je ručiteľom za prevzatie tovaru • admin.: garantovať • byť garantom: táto inštitúcia je garantom výstavby novej školy
2. dávať slovnú záruku • zaručovať sa: ručím ti, zaručujem sa ti, že úlohu splním • ubezpečovať • uisťovať: uisťujem ťa, že prídem • hovor. garantovať: odplatím sa ti, to ti garantujem
zaručovať sa p. ručiť 1, 2, zodpovedať1 1
zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem
2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou
3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám
zaručiť, -í, -ia dok. (čo komu, čomu) zaistiť, zabezpečiť: z. pracujúcim blahobyt, z. národom mier a bezpečnosť;
nedok. zaručovať, -uje, -ujú
zaručiť sa, -í, -ia dok.
1. (za koho, za čo, komu, čím) vziať na seba zodpovednosť za niekoho, za niečo, dať záruku, zaviazať sa: Prišlo jej na um, že sa zaručila za syna. (Kuk.) Vdova pýtala (brata), aby sa aspoň za dlžoby zaručil. (Kal.)
2. (komu, čím i bezpredm.) dať slovo, záväzne slúbiť: Ja som sa zaručil kniežaťu. (Hor.) Trhovec sa zaručil svojím slovom. (Tom);
nedok. zaručovať sa, -uje, -ujú
zaručovať p. zaručiť
zaručovať sa p. zaručiť sa