zaručiť dok. zabezpečiť (význ. 2), zaistiť: z. národom mier, demokracia z-ená ústavou;
nedok. zaručovať
// zaručiť sa
1. záväzne sľúbiť, dať záruku: z. sa čestným slovom; z. sa za splnenie záväzku
2. prevziať zodpovednosť za kvalitu, dať záruku: z. sa za svoje výrobky
3. stať sa ručiteľom: z. sa za dlžníka, z. sa veriteľovi;
nedok. zaručovať sa
zaručiť -čí -čia zaruč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
zaručiť sa -čí sa -čia sa zaruč sa! -čil sa -čiac sa -čenie sa dok.
zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiť • postarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postarali • zariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkou • zadovážiť • zaopatriť • zaobstarať • obstarať • kniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazí • subšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujem • subšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxík • objednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu
2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiť • upevniť • zaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hranice • umožniť • dať možnosť: umožniť všetkým voľný pohyb • spevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múru • poistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanom • subšt. zazichrovať
zaručiť p. zabezpečiť 2
zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční • dať záruku • dať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verím • sľúbiť • prisľúbiť • zasľúbiť (záväzne) • kniž. al. hovor.: garantovať • dať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovať • zaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia
zaručiť, -í, -ia dok. (čo komu, čomu) zaistiť, zabezpečiť: z. pracujúcim blahobyt, z. národom mier a bezpečnosť;
nedok. zaručovať, -uje, -ujú
zaručiť sa, -í, -ia dok.
1. (za koho, za čo, komu, čím) vziať na seba zodpovednosť za niekoho, za niečo, dať záruku, zaviazať sa: Prišlo jej na um, že sa zaručila za syna. (Kuk.) Vdova pýtala (brata), aby sa aspoň za dlžoby zaručil. (Kal.)
2. (komu, čím i bezpredm.) dať slovo, záväzne slúbiť: Ja som sa zaručil kniežaťu. (Hor.) Trhovec sa zaručil svojím slovom. (Tom);
nedok. zaručovať sa, -uje, -ujú
zaručiť dk koho práv 1. vziať na seba zodpovednosť za niekoho: tehdy rychtarz gma gich zarucziti; ten zalobnik tehdy muoz geho dobrze zarucziti za geho winu (ŽK 1473); acž gest tak powedyno mne, zeby syn zaručyl za otcze sweho (KALINOV 1595); a ya sem to za ne slubyl y zarucžyl, ze ony tomu wssemu dosycz vczynya (S. HRHOV 1595) 2. zaistiť, zabezpečiť: gestliby se towaris za stolem napogem obrutil, tedy ma prawem knapowskim zaručen bity (JELŠAVA 1656); zaručovať ndk: irrugio: zaručugem, welmy ručjm (KS 1763); zaručiť sa dk za koho dať záruku za niekoho, stať sa ručiteľom: zaručil se za vašeho obivatela Yvana (ZVOLEN 1660); on dobri pan, mnia gest prosil, abich sa za nieho zaručil (JABLOŇOVCE 1624); podle tohoto pisma takim szpusobem ze geden za wssetkich a wssetci se zarucime za gedneho (OBSOLOVCE 1750); tu hned s. Jakub se obětowal a za něho (s. Jána) se zaručil (MPS 1777); z. sa ndk: pod niže nasledugicimi conditiami za neho se obligugeme a zaručugeme (KRUPINA 1736); consponsor: se zaručuge (WU 1750); contestor: oswedčugem sa, zaručugem sa do práwa (KS 1763)
zaručovať, zaručovať sa p. zaručiť