Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zarosiť dok. pokryť rosou, vlahou: dážď z-í pšenicu, z. dychom okno

// zarosiť sa pokryť sa rosou, vlahou: oči sa z-li; z-ená tráva, z-ené čelo, z-ený oblok

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zarosiť ‑í ‑ia dok.; zarosiť sa

zarosiť sa -sí sa -sia sa zaros sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


zarosiť -sí -sia zaros! -sil -siac -sený -senie dok.

navlhnúť stať sa vlhkým nasiaknutím tekutinou • zvlhnúťzavlhnúť: šatstvo navlhlo; soľ zvlhlaovlhnúťodvlhnúťodmoknúť: steny od dažďov ovlhli; odmoknutá zemnamoknúť (navlhnúť dažďom): na daždi celý namokolprevlhnúť (celkom navlhnúť): oblek mu prevlholspariť sazapariť sa (navlhnúť v dôsledku vlhka a vyššej teploty): slama sa sparila, zaparilazahmliť sazarosiť sazmoknúť: sklá sa zahmlili; vlasy jej zmokli od potuhovor.: spotiť sazapotiť sa (navlhnúť potom): košeľa sa mu zapotilaexpr. oslznúť: oslznutý trávnik (Švantner)zried.: zvlažieťzvlažiť sa: oči sa zvlažia slzami


zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým) • zamočiť sazmáčať sazmočiť saumáčať saumočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčalazamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrilizamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklonavlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčilizarosiť sa (zamáčať sa rosou) • expr.: zamachliť sazamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachralidomáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali?namočiť saomočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočilipremáčať sapremočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy


zarosiť sa pokryť sa rosou, vlhkosťou • orosiť sa: topánky sa zarosili, orosili v trávezrosiť sa: oči sa od žiaľu zrosili slzamizahmliť sazvlhnúť: obloky sa od pary zahmlili, zvlhlizájsťzatiahnuť sa: okuliare mu zašli; zrak sa mu zatiahol slzamihovor. expr.: ošťať sazapotiť sa: sklá sa ošťali, zapotili


zvlhnúť stať sa vlhkým, nasiaknuť vlhkosťou • navlhnúťzavlhnúť: múka v mokrej komore celkom zvlhla, navlhla, zavlhlaovlhnúť (na povrchu): tvár ovlhla potomodmoknúťodvlhnúť: odmoknutá, odvlhnutá zemnamoknúť (dažďom): pôda od dažďov namoklaspariť sazapariť sa: zelenina sa v igelitovom vrecku sparí; od námahy sa celá zaparilahovor.: zapotiť saspotiť sa: zapotený oblok; spotená omietkaexpr. oslznúť (Švantner)zahmliť sazarosiť sa (o skle, zrkadle a pod.): obloky auta sa hneď zahmlia, zarosiaprevlhnúť (naskrze): prevlhnuté tričkozmoknúť: dlhé vlasy jej od potu zmoklizvlažieťzvlažiť sa: oči zvlaželi, zvlažili sa slzami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rosiť, -í, -ia nedok.

1. expr. (čo) polievať, máčať, močiť, kropiť (obyč. vodou, rosou, slzami ap.): Tráva mu rosila ružové nôžky. (Švant.) Slzami ruky moje neros. (Hlb.) Pot nám rosí tváre. (Fr. Kráľ) Svieža krv cesty štrk rosí. (Vaj.) Váh i Hron Slovensko rosí (Chal.) zavlažuje; poľnohosp. r. ľan vystavovať ľan (ľanové stonky) účinkom dažďa, slnka a vzduchu, aby sa získalo čisté vlákno;

2. bás. (čo i bezpredm.) liať po kvapkách, kvapkať, roniť: Nadarmo ja plačem, darmo slzy rosím. (Jes.) (Nebo) na neho rosilo vlažnú rosnú hmlu (Vaj.) padala na neho hmla. Dáždik rosí (Botto) prší, mrholí;

dok. k 1 zarosiť, orosiť, zrosiť

|| rosiť sa pokrývať sa rosou, vodou, mokriť sa: Ružičky moje, kvety čistoty, čo sa vy ráno rosíte? (Sládk.) Rozrehoce sa na celé ústa, až sa mu brucho striasa a fúzy rosia. (Fig.);

dok. zarosiť sa, zrosiť sa, orosiť sa


zarosiť, -í, -ia dok. expr. (čo) poliať, zamáčať, zmáčať, pokropiť (rosou, slzami ap.); orosiť, zrosiť: (Janko) si nohy zarosil. (Lask.) Vše slzy trávu lúky zarosia. (Ondr.)

|| zarosiť sa pokryť sa rosou, vodou; orosiť sa, zrosiť sa: zarosená tráva, zarosené lístie, zarosená ďatelina; zarosené oči, zarosené okuliare; zarosené čelo; zarosený oblok

zarosiť dk poliať, zmáčať, pokropiť rosou: rore madefacere: zarosyti (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu