Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zarobiť dok.

1. získať peniaze za nejakú prácu: z. (si) na živobytie, z. tisícku; tvrdo z-ené peniaze; vo firme z-í veľa

2. dosiahnuť zisk (význ. 2) obyč. na niečí úkor, op. prerobiť: z. na turistoch, na obchode

3. zmiešaním zložiek pripraviť: z. sadru, farbu, kvások; z. (cesto) na koláče

nez. (si) ani na → slanú vodu;

nedok. zarábať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zarobiť ‑í ‑ia dok.

zarobiť -bí -bia zarob! -bil -biac -bený -benie dok.


zarobiť si -bí si -bia si zarob si! -bil si -biac si -bený -benie si dok.

-biť/118934 1.78: verbá inf. dok. 66181 urobiť/36699 zabiť/6004 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 sľúbiť/816 rozbiť/763 prehĺbiť/628 oslabiť/587 zapôsobiť/557 narobiť/459 (88/6245)

-obiť/100925 2.25: verbá inf. dok. 53497 urobiť/36699 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 zapôsobiť/557 narobiť/459 pobiť/429 prerobiť/374 zdvojnásobiť/257 vyzdobiť/156 ozdobiť/146 (26/997)

zamiesiť miesením spracovať: zamiesiť husté cestozarobiťzapraviť (pripraviť cesto na kysnutie): zarobila na chlieb; pred zamiesením, zapravením múku nechať ohriať


zarobiť, zarobiť si získať peniaze prácou al. nejakou inou činnosťou • vyrobiťvyrobiť si: zarobiť (si), vyrobiť (si) obchodovaním, poskytovaním služieb; ako taxikár si zarobil, vyrobil pekné peniazehovor. expr. trhnúť: čosi na predaji auta trhol


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zarobiť1 i zarobiť si, -í, -ia dok. (čo, na čom, na kom i bezpredm.) prácou, obchodovaním ap. zadovážiť si peniaze, vyrobiť: Rudopoľský zarobí milión. (Vaj.) Nezarobí ani groša. (Tomašč.) (Otec) zarobil na živnosť. (Taj.) Ten kalkuloval, koľko na tom obchodíku zarobí. (Hor.) Už nezarobíte na mne! (Kuk.) Chlapci pôjdu do hôr, zarobia. (Tim.) Zarobil som si pekný majetok. (Stod.); z. si (len) na živobytie; Musíš si na seba zarobiť. (Tom) Najprv si zarobte a potom plácu pýtajte. (Dobš.);

nedok. zarábať1 i zarábať si, -a, -ajú


zarobiť2, -í, -ia dok. kuch. (na čo) pripraviť cesto na kysnutie: z. na chlieb, na koláče;

nedok. zarábať2, -a, -ajú

zarobiť dk
1. čo získať prácou peniaze na živobytie: hudobny remeselnik kus hleba niemože sebe zarobic (ZBOROV 1690); nemocný som bol w ten čas, kdy som mal bol na roboty git, abich nečo zarobel (HATNÉ 1728); porciu wibrat bude, kdiž obiwatele z garmarku a z furmanky se nawracagu a necžo zarobiga (LEVOČA 1785)
2. čo obrobiť, zúrodniť zem: abych mohol take moge wynohrady zarobyt (M. TŔNIE 1651); Stephanus Revai swymy wlastnymy pluhi a branamy ma zarobyty a zaprawyty (ILAVA 1668); trety pak oracžku z mogou pomocou zarobit (TREBOSTOVO 1732); tam pokawat takowu nezarobili, spolu robily (poddaní) (SUČANY 1749)
3. komu porobiť, počariť niekomu, urieknuť niekoho: Lazowanka, že by bola zlodyegowy zarobila (DRIETOMA 1740); tu, ktera tebe zarobela, hodne wissibass (HK 18. st); zarábať [-ať, -iať] ndk k 1: demereo: zasluhugem, zarábám (KS 1763); penezi možeme zarabjat gak skrze dobitnu tak y pešu robotu (DULOVA VES 1771); nagwic pak z wolmy, z owcamy ay z brawamy kupčit a zarabjat možu (N. REPÁŠE 1772); miseli sme pojst do Uherskej krajiny hledat a zarabat na pansku porciu (ZUBRZYCA 1776 LP); pre velike poradky ze dňa na deň chodať ani toho chleba si odjinut nemužeme zarobiť (HÁMRE 18. st);
x. pren nebo gesli kdo ze swogich dobrich včinkoch wihledawa len toliko marnu a swetsku chwalu, na peklo sebe zaraba (Káz 18. st) kto koná dobré skutky pre svetskú slávu dostane sa do pekla

zarobiť_1 zarobiť zarobiť_2 zarobiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

kedysi zarobil veľa peňazí avait jadis gagné beaucoup d'argent
som zarobil za dvadsať j'ai gagné en vingt
zarobili niekoľko sto dolárov gagné plusieurs centaines de dollars
zarobil svojich sto frankov avait gagné ses cent francs
zarobil za dvadsať rokov gagné en vingt ans

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu