zaránky prísl. hovor. skoro ráno, za rána: ísť z. kosiť
zaránky prísl.
ráno v časti dňa od úsvitu do predpoludnia, v rannom čase • zrána • naráno: ráno, zrána začalo snežiť; naráno už býva chladno • za rána, pís. i zarána • hovor. zaránky: za rána, zaránky si vyšli k rieke • zastar. ránom (Kukučín) • nár. nazraň (Vansová)
zarána, zaránky p. ráno
zaránky prísl. hovor. včas ráno, skoro ráno, za rána: V duši klial otca, že ho zobudil tak zaránky. (Jes-á) Tak zaránky Tomáš ešte nikdy nebol v lese. (Zúb.)
zaránky, zarána prísl včas ráno, skoro ráno, za rána: ma se gen zarana stati, nebo na noc gest škodliwe ditetj (RTA 17. st); zarana sem cerstwegsa (RADVAŇ 1714); zaranky zyma až do 10-ho na den obyčegne pekne a teplo (KHS 1792); principio: wčas ráno, zarána (KS 1763); nikoho sa nebojí, krema toho kaprála, keď ho vítá zarána (s. l. 1764)