zarábať1, zarábať si p. zarobiť1, zarobiť si
zarábať2 p. zarobiť2
zarobiť1 i zarobiť si, -í, -ia dok. (čo, na čom, na kom i bezpredm.) prácou, obchodovaním ap. zadovážiť si peniaze, vyrobiť: Rudopoľský zarobí milión. (Vaj.) Nezarobí ani groša. (Tomašč.) (Otec) zarobil na živnosť. (Taj.) Ten kalkuloval, koľko na tom obchodíku zarobí. (Hor.) Už nezarobíte na mne! (Kuk.) Chlapci pôjdu do hôr, zarobia. (Tim.) Zarobil som si pekný majetok. (Stod.); z. si (len) na živobytie; Musíš si na seba zarobiť. (Tom) Najprv si zarobte a potom plácu pýtajte. (Dobš.);
nedok. zarábať1 i zarábať si, -a, -ajú
zarobiť2, -í, -ia dok. kuch. (na čo) pripraviť cesto na kysnutie: z. na chlieb, na koláče;
nedok. zarábať2, -a, -ajú