zarobiť dok.
1. získať peniaze za nejakú prácu: z. (si) na živobytie, z. tisícku; tvrdo z-ené peniaze; vo firme z-í veľa
2. dosiahnuť zisk (význ. 2) obyč. na niečí úkor, op. prerobiť: z. na turistoch, na obchode
3. zmiešaním zložiek pripraviť: z. sadru, farbu, kvások; z. (cesto) na koláče
● nez. (si) ani na → slanú vodu;
nedok. zarábať -a
zarábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok.
zarábať si -ba si -bajú si -baj si! -bal si -bajúc si -bajúci si -baný -banie si nedok.
vyrábať 1. prácou (obyč. na stroji) dávať vznik novému výrobku, produktu • produkovať: vyrábať, produkovať oceľ, elektrickú energiu, mäso • robiť • zhotovovať: vo fabrike robia, zhotovujú dielce • fabrikovať (vyrábať vo veľkom množstve): fabrikovať lacnú obuv • dobývať (vyrábať ťažbou): dobývať uhlie • pestovať (vyrábať sadením a ošetrovaním): pestovanie pšenice, obilia
2. prácou al. nejakou inou činnosťou získavať peniaze • zarábať: v štátnom podniku málo vyrába, zarába; tvrdo si vyrába, zarába na chlieb
zarábať p. vyrábať 2
zarábať1, zarábať si p. zarobiť1, zarobiť si
zarábať2 p. zarobiť2
zarobiť1 i zarobiť si, -í, -ia dok. (čo, na čom, na kom i bezpredm.) prácou, obchodovaním ap. zadovážiť si peniaze, vyrobiť: Rudopoľský zarobí milión. (Vaj.) Nezarobí ani groša. (Tomašč.) (Otec) zarobil na živnosť. (Taj.) Ten kalkuloval, koľko na tom obchodíku zarobí. (Hor.) Už nezarobíte na mne! (Kuk.) Chlapci pôjdu do hôr, zarobia. (Tim.) Zarobil som si pekný majetok. (Stod.); z. si (len) na živobytie; Musíš si na seba zarobiť. (Tom) Najprv si zarobte a potom plácu pýtajte. (Dobš.);
nedok. zarábať1 i zarábať si, -a, -ajú
zarobiť2, -í, -ia dok. kuch. (na čo) pripraviť cesto na kysnutie: z. na chlieb, na koláče;
nedok. zarábať2, -a, -ajú
zarobiť dk 1. čo získať prácou peniaze na živobytie: hudobny remeselnik kus hleba niemože sebe zarobic (ZBOROV 1690); nemocný som bol w ten čas, kdy som mal bol na roboty git, abich nečo zarobel (HATNÉ 1728); porciu wibrat bude, kdiž obiwatele z garmarku a z furmanky se nawracagu a necžo zarobiga (LEVOČA 1785) 2. čo obrobiť, zúrodniť zem: abych mohol take moge wynohrady zarobyt (M. TŔNIE 1651); Stephanus Revai swymy wlastnymy pluhi a branamy ma zarobyty a zaprawyty (ILAVA 1668); trety pak oracžku z mogou pomocou zarobit (TREBOSTOVO 1732); tam pokawat takowu nezarobili, spolu robily (poddaní) (SUČANY 1749) 3. komu porobiť, počariť niekomu, urieknuť niekoho: Lazowanka, že by bola zlodyegowy zarobila (DRIETOMA 1740); tu, ktera tebe zarobela, hodne wissibass (HK 18. st); zarábať [-ať, -iať] ndk k 1: demereo: zasluhugem, zarábám (KS 1763); penezi možeme zarabjat gak skrze dobitnu tak y pešu robotu (DULOVA VES 1771); nagwic pak z wolmy, z owcamy ay z brawamy kupčit a zarabjat možu (N. REPÁŠE 1772); miseli sme pojst do Uherskej krajiny hledat a zarabat na pansku porciu (ZUBRZYCA 1776 LP); pre velike poradky ze dňa na deň chodať ani toho chleba si odjinut nemužeme zarobiť (HÁMRE 18. st); x. pren nebo gesli kdo ze swogich dobrich včinkoch wihledawa len toliko marnu a swetsku chwalu, na peklo sebe zaraba (Káz 18. st) kto koná dobré skutky pre svetskú slávu dostane sa do pekla