Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zaprieť1 -ie -ú dok.

1. nepriznať pravdu, poprieť, odtajiť, op. priznať: z. otcovstvo; z-l, že tam bol

2. nepriznať príslušnosť k niekomu, niečomu: z. svoj pôvod; z. matku; Slováci sa nez-ú prejavia sa

3. premôcť (význ. 3), potlačiť, prekonať (city, sklony, zvyky ap.): z. svoje chúťky; nez-ie v sebe chlapca;

nedok. zapierať1 -a

// zaprieť sa1

1. premôcť sa: z-l sa a šiel

2. zatajiť prítomnosť: ktosi zvonil, no z-la sa a neotvorila;

nedok. zapierať sa1


zaprieť2 -ie -ú dok.

1. oprieť a zatlačiť: z. čižmu o prah

2. expr. (obyč. rečami) napadnúť, zabŕdnuť: vždy doňho musí z.;

nedok. zapierať2 -a

// zaprieť sa2 oprieť sa a zatlačiť: vietor sa z-l do dvier;

nedok. zapierať sa2


zaprieť3 -ie -ú dok.

1. zatvoriť na závoru: z. vráta, dvere

2. umiestniť a takto zatvoriť: z. kravy v maštali; z. sa v komore;

nedok. zapierať3 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaprieť ‑ie ‑ú ‑el dok.; zaprieť sa

zaprieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok.


zaprieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retý/-rený -retie sa/-renie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odtajiť úmyselne vyhlásiť nepravdu o niečom • poprieťzaprieť: odtajil, poprel, zaprel, že je vinnýzatajiťzamlčať (úmyselne uchovať v tajnosti): zatajil všetko, čo o tom vedeloddiskutovaťoddišputovať (v diskusii): úspech nemožno oddiskutovaťodškriepiť (škriepením) • nepriznať: nepriznal otcovstvo


poprieť vyhlásiť niečo za nejestvujúce al. nepravdivé (op. priznať) • zaprieť: muž otcovstvo rozhodne poprel, zaprelnepriznať: nepriznal, že by sa bol zúčastnil na odbojiodtajiťzatajiťutajiť: odtajiť, zatajiť svoju účasť na niečom; odtajila, zatajila, že o veci vieuprieť (niekomu, niečomu niečo): nemohol jej uprieť právo prísť, nemohol poprieť jej právo prísťhovor.: oddiskutovaťodškriepiťoddišputovať (diskusiou, škriepením poprieť): oddiskutovala, odškriepila všetko, čo predtým povedalavyvrátiťpodvrátiť (ukázať nepravdu, dokázať opak niečoho): vyvrátiť, podvrátiť tvrdenie, chybnú tézu


premôcť sa vôľou stlmiť, potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • ovládnuť saopanovať sa: usiluje sa premôcť, ovládnuť, opanovať, aby neplakala; nevládal sa už premôcť, opanovať a vybucholzdržať saudržať sa: dieťa bolo smädné, ale zdržalo sa; už sa neudržal a rozosmial safraz. expr. stisnúť zuby: treba nám stisnúť zuby a čakaťzaprieť sa: zaprie sa a nepovie nič


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


zadrapiť sa 1. vniknutím (rukami, prstami al. niečím ostrým) do niečoho sa mocne zachytiť a držať sa • zadrapnúť (sa): zadrapila sa, zadrapla sa mu nechtami do vlasovzadrieť (sa) (drením, šúchaním vniknúť): trieska sa zadrela do kožeexpr. zried. vdrapnúť sa: pazúry sa vdrapli do mäsa

2. expr. nájsť príčinu na spor, na vyvolanie nepokoja • zadrapnúť (sa): zadrap(i)la sa do nás pre každú maličkosťexpr. zabŕdnuť (dotknúť sa háklivej veci): kde mohol, zabŕdol do každéhoexpr.: zadrieť sazadrieť: zadrela (sa) ešte aj do toho, že zle počujemexpr.: zarýpaťzarypnúťrypnúť: na každej schôdzke do mňa (za)rypne, zarýpeexpr. zaprieť sa: matka sa zlostne zaprela do syna

p. aj zastarieť sa


zaprieť sa1 p. premôcť sa


zaprieť1 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať) • poprieť: na súde všetko zaprel, poprelodtajiťexpr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečomzatajiťutajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravduhovor.: oddiskutovaťoddišputovať (v diskusii) • zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu

2. vôľou prekonať citové hnutia al. ich prejavy, nedať najavo • premôcťpotlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísťovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal


zaprieť2 1. p. zatlačiť 1 2. porov. zadrapiť sa 2 3. p. zatvoriť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaprieť1, -prie, -prú, rozk. -pri dok.

1. (čo, koho) zatajiť, odtajiť, poprieť; zradiť: z. svoj pôvod, svoje presvedčenie Chcel by si to zaprieť? (Ráz.-Mart.) Lekárovi neostávalo iné ako zaprieť svoje moderné vedomosti. (Zgur.) Schopní sú zradiť, zaprieť otca i mater. (Letz.); zaprel ho ako Peter Krista; práv. zapretie otcovstva

žart. z. nos medzi očami odtajiť niečo každému známe, niečo samozrejmé;

2. (čo) vôľou potlačiť, prekonať citové hnutia, ich prejavy, premôcť: z. svoje city, chúťky; z. svoju lenivosť, pažravosť; Šavelský nemohol si zaprieť pozorovať jej tvár. (Šolt.);

nedok. zapierať1, -a, -ajú

|| zaprieť sa1 vôľou potlačiť, prekonať svoje citové hnutia, ich prejavy, premôcť sa: Nemožno sa tak zaprieť, zdrviť si srdce. (Kuk.) Zaprel sa, nevyslovil ju (myšlienku). (Urb.);

nedok. zapierať sa1

zaprieť2, -prie, -prú, rozk. -pri dok.

1. (do čoho, do koho, čo o čo) oprieť sa o niečo a zatlačiť: z. nohy do podnože; z. ruky o stenu; pren. Zaprie do boka na ňu pohľad. (Tim.)

2. expr. (do koho, do čoho) niekoho al. niečo zlomyseľne napadnúť, zadrieť: (Vladovi) stačilo, keď mohol do niečoho zaprieť. (Urb.);

nedok. zapierať2, -a, -ajú

|| zaprieť sa2,

1. (do čoho, do koho, o čo i bezpredm.) oprieť sa o niečo a potlačiť, zatlačiť: z. sa do dverí; Starý otec sa zaprel nohami o brvno. (Janč.) Chlapi sa zaprú a zápoľu nadvihnú. (Dobš.)

2. expr. (do čoho) osopiť sa na niekoho, zadrieť: „Netrieskaj!“ zaprela sa matka do Miša. (Gráf);

nedok. zapierať sa2

zaprieť3, -prie, -prú, rozk. -pri, -pretý dok.

1. (čo) zatvoriť, uzatvoriť, zavrieť (obyč. na zámku al. na závoru): z. dvere, vráta, oblok; Para zaprela cestujúcemu priestor. (Jes.); pren. Kde ju (jalovicu) predáš, keď sú jarmoky zapreté (Kuk.) nekonajú sa, sú zakázané.

2. (koho) zatvoriť, zavierať (napr. v miestnosti, vo väzení): Kone zapriem v maštali. (Heč.) Pán zaprel Hraška do škatuľky. (Dobš.) V tmavej cele vás zapretého držia. (Stod.) Nech vás tak skvele nebráním, nuž vás zaprú. (Stod.);

nedok. zapierať3, -a, -ajú

|| zaprieť sa2 zatvoriť sa: Otvorené oči sa bleskurýchlo zapreli. (Kuk.) Sused s otcom sa zapreli, ktovie, čo stvárajú. (Žáry);

nedok. zapierať sa3

zaprieť1 dk
1. čo zatvoriť, uzatvoriť, zavrieť (obyč. zámku alebo závoru): druk hruby, kterym bila brana zaprena (PEZINOK 1660); pan a pany dwere zaporem zapriti kazaly (BYTČA 1746); čakačky we mline suce howorili: zaprime dwere (ZÁTURČIE 1755); vectem obducere: záporem zapriti (LD 18. st)
2. koho zatvoriť, zavrieť niekoho (napr. vo väzení, v miestnosti): dokladagicze i to, že se častokrate na swedkowu hrozy, že gu w dome zapre a zapaly (s. l. 1672); zlodeg utikal a w dome nas zaprel (P. ĽUPČA 1688); matka pribehla na sweho sina, že ho do sweho domu zaprela, geho tam chranila, abi mu neubližily (DUBOVÉ 1757); hornj statok do masstale zaprel (ČERNOVÁ 1777); fatens Okolicsany Mattyassa do horneg swetlicze zaprela (BYTČA 1785)
3. čo odmietnuť, odoprieť niekomu niečo: zahinul farar, newinnému dětatku krst swatý nemudre zapricy (SK 1697); pitag matko ma, czo se tobe libj, ga tebe nic nezaprem (KT 1753); skrze sylne swe orodowany wssecko obsahnuty može u syna sweho, on geg nysst zapryty nemuže (SJ 18. st); zaprieť sa1 dk
1. zaprieť sa, zatvoriť sa: Sos Kiralka swogou dioukou Gonczkou se zatwarali do komory a won winducze, zase sa zaprely (KRUPINA 1716);
2. [do koho] zastarať sa, pustiť sa do niekoho: Csery Gyorgy do meskiho hajducha sa zaprel (KRUPINA 1734)

zaprieť2 dk
1. čo zatajiť, poprieť niečo: ty dlhy, kterez sam czlowek sam dluzen gest, ma sam poznati anebo zaprzyti (ŽK 1473); ktery statek mug tatik nezatagil a nezaprel, takoweho statku zustawalo (DEŽERICE 1678); (čert) prisahal nas, že mi (ženy) zaprieme Pana Boha sweho wssechmohucziho (KRUPINA 1695); abjurasso: zaprem, zatagjm (KS 1763); wdowa, která na swého muža zapomenula a ho zaprela (B. BYSTRICA 1797); (svokor) ale radneg tuto dlzobu zaprel (PUKANEC 18. st)
2. čo vôľou potlačiť niečo, prekonať citové hnutie, premôcť sa: bratrj gsu pro Boha swu wlastnj wulu zapreli (PrV 1767); zaprieť sa2 dk premôcť sa: nemužess dokonalé swobody vžiwati gedině leč dokonale zapress samého sebe (KO 1782); wezmj kris na sebe, zaprj sam sebe (Káz 18. st); chce-ly kdo za mnu prigitj, zapri sobe sam (CS 18. st)

a zaprieš všetky domy tu renies toutes les maisons
kto zaprie svoju ženu qui renie sa femme
sa zapreli do vesiel appuyèrent sur les avirons
zaprie a on sám le renie et lui-même
ženu, a zaprieš lásku femme, tu renies l'amour

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu