zapriahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho do čoho i bezpredm.) pripútať, priviazať zviera (zvieratá) k vozu, k pluhu, aby ho ťahalo (ťahali): z. kone, voly do voza, do pluku: z. kravu do jarma; V Sedliciach krčmára zapriahli do káry. (Urb.) Zapriahli a viezli seno do doliny. (Taj.) Robím, robím ustavične ako zapriahnutý. (J. Kráľ)
2. hovor. expr. (koho, čo do čoho) prinútiť, priprieť, prisiliť, pripriahnuť: Zapriahli ich do takej roboty, ktorá sa im nevidela. (Jégé) Vedel zapriahnuť do svojho plánu celý aparát. (Zgur.) Cez deň zapriahnutá je v robote. (Tim.);
nedok. zapriahať, -a, -ajú
|| zapriahnuť sa
1. (do čoho) pripútať sa, priviazať sa k vozu namiesto zvieraťa na ťahanie: z. sa do voza, do pluhu;
2. hovor. expr. (do čoho i bezpredm.) začať niečo robiť, dať sa, pustiť sa, chytiť sa do niečoho: Poľan sa zapriahol s celou silou do svojho diela. (Vaj.) Ale ste sa zapriahli, že ma ani nepočujete! (Jégé);
nedok. zapriahať sa