zapriahnuť -e -u -hol dok.
1. zapnutím postroja pripútať záprah (význ. 1), op. vypriahnuť: z. kone do voza, do saní
2. expr. prinútiť do usilovnej činnosti, pripriahnuť: z. deti do roboty;
nedok. zapriahať -a
donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu • dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu • primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť • dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku • hovor. primusieť: primusela sa učiť • expr. dopšikať • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy
prinútiť nátlakom, násilím, mocou a pod. spôsobiť, aby niekto niečo urobil • donútiť: vojaka prinútili, donútili strieľať • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vydať sa proti jej vôli; vsiliť tvár do úsmevu • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu, spôsobiť aktivitu): udalosti pohli ľudí k odporu; niečo ma popchlo, aby som nesúhlasil • kniž. primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť; primali nás, aby sme sa k vzbúrencom pridali • hovor. primusieť: ak nechcú podobrotky, treba ich primusieť • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď polícia mládencov privrzla, prisekla, privrela, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (prinútiť do usilovnej činnosti): rodičia pripriahli, zapriahli deti do ťažkej roboty
zapriahnuť 1. zapnutím postroja pripútať zviera k vozu, koču a pod. (op. vypriahnuť): zapriahnuť voly do voza, kravy do jarma • hovor. ošírovať (dať postroj na koňa) • pripriahnuť (dodatočne zapriahnuť ďalšie zviera)
2. p. prinútiť
zapriahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (čo, koho do čoho i bezpredm.) pripútať, priviazať zviera (zvieratá) k vozu, k pluhu, aby ho ťahalo (ťahali): z. kone, voly do voza, do pluku: z. kravu do jarma; V Sedliciach krčmára zapriahli do káry. (Urb.) Zapriahli a viezli seno do doliny. (Taj.) Robím, robím ustavične ako zapriahnutý. (J. Kráľ)
2. hovor. expr. (koho, čo do čoho) prinútiť, priprieť, prisiliť, pripriahnuť: Zapriahli ich do takej roboty, ktorá sa im nevidela. (Jégé) Vedel zapriahnuť do svojho plánu celý aparát. (Zgur.) Cez deň zapriahnutá je v robote. (Tim.);
nedok. zapriahať, -a, -ajú
|| zapriahnuť sa
1. (do čoho) pripútať sa, priviazať sa k vozu namiesto zvieraťa na ťahanie: z. sa do voza, do pluhu;
2. hovor. expr. (do čoho i bezpredm.) začať niečo robiť, dať sa, pustiť sa, chytiť sa do niečoho: Poľan sa zapriahol s celou silou do svojho diela. (Vaj.) Ale ste sa zapriahli, že ma ani nepočujete! (Jégé);
nedok. zapriahať sa