započať -čne -čnú dok. zastar. začať (význ. 1), op. skončiť: z. kosiť; z-tá práca;
nedok. započínať -a
// započať sa začať sa: vystúpenie sa z-lo
započať, -čne, -čnú, -počal, -počatý, rozk. -počni dok. trochu zastar.
1. (s neruč., čo i bezpredm.) pribrať sa ku konaniu niečoho, pustiť sa do niečoho, začať: Zajtra započneme kopať studňu. (VHV) Boj sme započali. (J. Kráľ) Chlapci započali jarné pigačky. (Ráz.-Mart.) Nevedia, z ktorej strany započať. (Kuk.)
2. (s neruč.) vyjadruje počiatočnú zmenu stavu, začať: neos. Nad našou krajinou započalo svitať. (J. Kráľ)
3. (bezpredm.) začať hovoriť, rozhovoriť sa; prehovoriť: „Pozor dávať!“ započne (stotník) mäkkým hlasom. (Hruš.) „Anča!“ započne po chvíli Jano. (Tim.);
nedok. započínať, -a, -ajú
|| započať sa mať začiatok, začať sa; nastať: Započala sa pekná hra. (Tim.) Započal sa prvý máj. (Kuk.);
nedok. započínať sa