započať -čne -čnú dok. zastar. začať (význ. 1), op. skončiť: z. kosiť; z-tá práca;
nedok. započínať -a
// započať sa začať sa: vystúpenie sa z-lo
započínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.
započať, -čne, -čnú, -počal, -počatý, rozk. -počni dok. trochu zastar.
1. (s neruč., čo i bezpredm.) pribrať sa ku konaniu niečoho, pustiť sa do niečoho, začať: Zajtra započneme kopať studňu. (VHV) Boj sme započali. (J. Kráľ) Chlapci započali jarné pigačky. (Ráz.-Mart.) Nevedia, z ktorej strany započať. (Kuk.)
2. (s neruč.) vyjadruje počiatočnú zmenu stavu, začať: neos. Nad našou krajinou započalo svitať. (J. Kráľ)
3. (bezpredm.) začať hovoriť, rozhovoriť sa; prehovoriť: „Pozor dávať!“ započne (stotník) mäkkým hlasom. (Hruš.) „Anča!“ započne po chvíli Jano. (Tim.);
nedok. započínať, -a, -ajú
|| započať sa mať začiatok, začať sa; nastať: Započala sa pekná hra. (Tim.) Započal sa prvý máj. (Kuk.);
nedok. započínať sa
započať dk čo: začať konať niečo, pustiť sa do niečoho: Galbawi Matthias pred panj sudczy wiznawa, ziebi zwadu zapoczial (ILAVA 1632); maji jse robotnici na piatu hodinu ustanovit a robotu započiat (MB 1759); a principio: započati (KS 1763); nebo nyenj kumst zapocsat, ale gest kumst dokonat (CPM 1768); bár bys tak dawnó započal lepsség žiwot wésti; prwe néž započness rozgjmanj, powjdat budess túto prosbyčku (BlR 18. st); započínať ndk: (Boh) s nami duwerne a wesele obcowati započina; a toto gest kazani meho prwne predsewzeti, o kterem když mluviti a kazati započinam (MS 1749); v tomto mesjcy (apríli) dne druhého žide djte krestanske povinnj gsau zamordowat, a tak tento messjc od vyljtj krvy krestanskeg započjnat (BT 1758); infinit: započjná powjdati (KS 1763); kazany me započynam (SJ 18. st); započať sa ndk 1. mať začiatok, začať sa: kde by se taka panstina byla započala, to nepamatugeme (BRUSNO 1770); 2. počať sa: zapotsnye se Duchom Svetim, budze nazván Szinom Bosim (Ježiš) (HPS 1752); -ínať sa ndk: medza započyna se od Radolskeho potoka (BUDATÍN 1478)