pliesť, pletie, pletú, plietol, pletený, rozk. pleť nedok.
1. (čo i bezpredm.) prepletaním al. prevliekaním ohybného materiálu, pletiva (obyč. prútov al. nití) niečo utvárať p. bič, povraz, sieť, p. vrkoč, p. kôš, opálku; p. veniec, p. z drôtu okrasné predmety; pletené stoličky; p. sveter, rukavice, šál, dečku, p. hladko, obrátene
● expr. p. na seba bič, korbáč nesprávnym konaním si pripravovať nepríjemnosti; hovor. s niekým ploty p. držať, spolčovať sa, priateliť sa;
2. (koho, čo) miasť, mýliť: Pletie nás a mámi. (Žáry) Cíti na sebe posmešný pohľad Samkov a to ešte väčšmi pletie. (Vám.) Nech sa vzďaľuje to, čo mámilo a plietlo chlapecký rozum. (Jil.)
3. hovor. (čo i bezpredm.) rozprávať nezmysly, tárať: p. hlúposti, p. do sveta, p. dve na tri; Len nepleť. Čože by sa stať malo? (Vans.)
4. expr. zried. (čím) vykonávať neisté pohyby, prepletať nohami (o neistej chôdzi): Trojka (koní), ktorá sotva plietla nohami. (Jes-á);
opak. pletávať, -a, -ajú;
dok. k 1 upliesť, k 2 popliesť
|| pliesť sa
1. mýliť sa: plietli sa v jednotlivostiach, v maličkostiach;
2. striedať sa; miešať sa: Veď sa jej toľko všelijakých myšlienok plietlo hlavou. (Jégé) Plietli sa pocity, dôvera s nedôverou, predstava so skutočnosťou, (Greg.)
3. expr. (do čoho) starať sa o niečo, miešať sa do niečoho: Nepleť sa mi do reči. (Jégé) Ba už i do vyplácania obchodných účtov sa otcovi pletie. (Šolt.)
4. expr. vykonávať neisté pohyby, motať sa: Nohy sa mu pletú má neistú chôdzu.
● hovor. jazyk sa mu pletie a) o nezrozumiteľnej, chybnej reči; b) tára (obyč. o opitom človeku);
5. hovor. vybavovať sa v pamäti v nejasných, neurčitých obrysoch, mariť sa: Len mena jej neviem, pletie sa mi na jazyku. (Kuk.) Len sa ustavične pletie čosi po rozume, len sa mi marí. (Tat.)
6. neos. expr. (komu o kom, o čom) snívať sa: Celú noc sa mi o nej plietlo. (Kuk.)
7. hovor. motať sa: p. sa (jeden druhému) pod (popod) nohy; Čo šuhaj postáva, čo sa len tak pletie? (J. Kráľ);
dok. k 1, 2 popliesť sa, k 3, 4 zapliesť sa
|| pliesť si (koho s kým, čo s čím) nerozlišovať, mýliť si, zamieňať: Vy si ma s niekým pletiete, nie? (Karv.) Granáty plietli si (Ráztočania) so šrapnelmi. (Urb.)
zapletať, -á, -ajú i zaplietať, -a, -ajú i zapletávať i zaplietava, -a, -ajú nedok.
1. (čo; čo do čoho) prepletaním, pletením niečo spájať; spletať, pliesť: z. si vrkoče; z. vlasy do vrkoča
● hovor. obyč. pejor. z. ploty s niekým spriahať sa s niekým;
2. (čo, žart. i koho do čoho, kam) vplietať; z. stužky do vrkoča; žart. Dievky miesto kola do plota nezapletajú. (Taj.)
3. (čo čím) pletením niečo vyplňovať, vypletať: z. dieru drôtom; Vyučili ju zapletať trsťou sedadlá stoličiek. (Ondr.)
4. expr. (čím) vykonávať neisté pohyby nohami (o neistej chôdzi), prepletať: Benjamín nôžkami zapletal. (Hor.) Kôň ledva zapletá nohami. (Jes.)
5. expr. (čo) uvádzať do zmätku, zamotávať, komplikovať: Zaplietajú jednoduché, len aby sa nemuseli rozhodnúť. (Min.) Neudáva presne miesto pohybu, veci, skôr zaplietava. (Fel.);
dok. zapliesť
|| zapletať sa i zaplietať sa i zapletávať sa
1. (do čoho) pliesť sa, spletať sa: Kosodrevina zapletá sa do hustých chumáčov. (Ondr.)
2. (do čoho, kam) zachytávať sa v niečom, zamotávať sa (obyč. do spleti niečoho): Tacká sa, akoby sa mu nohy zaplietali do lán. (Gráf) Starček zapletal sa do dlhej kabane. (Min.) Medzi sukne sa mi zapletal (vnuk). (Heč.)
3. pliesť si, zapletať si vrkoč: Odišli do izby, kde sa nevesta zapletala. (Zgur.)
4. expr. vykonávať neisté pohyby (obyč. o nohách): Nohy zapletajú sa pod ňou (Zuzou). (Heč.) Nohy sa jej zaplietali a za každým krokom prišli na ňu mrákoty. (Zgur.) Jazyk sa mu zapletal opreteky s nohami. (Urb.)
5. (do čoho) zamiešavať sa, miešať sa, pridávať sa: z. sa niekomu do cesty (Ondr.); „Chudoba sa už dosť narobila na pánov,“ zapletá sa do reči aj Katka. (Fr. Kráľ) Ľudia sa človeku všelijako zapletajú do života. (Bedn.) Zapletáme sa do ošemetnej hry. (Urb.)
6. expr. (bezpredm., do čoho, s kým) dostávať sa do istej situácie (obyč. komplikovanej, nepríjemnej ap.), zamotávať sa: Zaplietali sa do bezradnosti a neistôt. (Mráz) To je húština, v ktorej sa čitateľ beznádejne zapletá. (Jes-á) Nechce sa s ňou zapletať, radšej sa prihotuje na pomstu. (Kuk.)
7. komplikovať sa, zamotávať sa: otázka, problém sa zapletá; Udalosti sa zapletávali. (Jes.);
dok. k 2, 3, 4, 5 zapliesť sa
zapliesť, -pletie, -pletú, -plietol, -pletený, rozk. -pleť dok.
1. (čo do čoho; čo) prepletaním, pletením niečo spojiť, spliesť, upliesť: z. vlasy do vrkočov; Stará mať zaplietla jej (vnučke) vrkôčiky. (Janč.) Z hrubého šúľanca zaplietla babu. (Švant.)
2. (čo, žart. i koho do čoho, kam) vpliesť: z. stužky do vrkočov; žart. Ešte sa každá dievka vydala, žiadnu do lesa nezaplietli. (Tim.); pren. Zaplietla nohy do malinčia, prevalila sa (Ondr.) zamotala si ich.
3. (čo čím) pletením, pletivom niečo vyplniť, uzavrieť, vypliesť: Dieru zaplietol mocným drôtom. (Kuk.)
4. expr. (koho, čo do čoho) spôsobiť, dosiahnuť, aby sa niekto (niečo) ocitol(-tlo) v istej situácii; dostať niekoho do istej situácie (obyč. nepríjemnej); zatiahnuť: Zapliesť niekoho do nepríjemnej kalamajky. (Urb.) Zaplietol ich do pravoty. (Šolt.) Zaplietli doň (do mýtu hrdinstva) národ a svedomie. (Min.)
5. (koho, čo do čoho, kam) vsunúť, zamiešať: Zaplietol nás do debaty. (Bodic.) Zapletú ho medzi seba. (Taj.) Zapletú do hovoru spomienky. (Fr. Kráľ) Nepokoj rob, do hurhaju zapleť zradcovstvo a vzburu. (Jes.)
6. expr. (čo) uviesť do zmätku, popliesť: Celú vec dokonale poplietol.
7. expr. (čo) (o reči, rozhovore ap.) začať, nadpriasť: Zaplietli dlhú, fádnu reč. (Jes.); z. rozhovor s niekým o niečom;
nedok. k 1, 2, 3, 6 zapletať i zaplietať i zapletávať i zaplietavať
|| zapliesť sa
1. (do čoho, kam i bezpredm.) zachytiť sa v niečom, zamotať sa do niečoho (obyč. do spleti niečoho): Mucha sa zaplietla do pavučiny. — Zaplietol sa do koreňov. (Jégé) Jedna z dvoch kráv sa zaplietla do retiazky. (Jégé) Zaplietol sa mu priehlavok nohy do medzery medzi schodíkmi. (Jes.); pren.: V sieti pereulkov som sa zaplietol, že som nemohol trafiť domov (Jes.) zablúdil som. Ja sa radšej ťahám do tichších ulíc. Zaplietol som sa bohviekde (Tat.) zablúdil som.
2. zried. potočiť sa pri chôdzi, pri tanci ap.: Konečne sa tanečnica zaplietla pri poskoku a zrútila sa vyčerpaná. (Tat.)
3. (medzi koho, čo, do čoho) dostať sa niekam, zamiešať sa, vsunúť sa, vkĺznuť sa niekam: z. sa medzi ľudí do zástupu; Kedyže sa to zaplietol medzi komunistov? (Urb.) Do mysle sa mu zaplietla pekná Margaréta. (Hor.) Často zaplietli sa mu prsty Adeline do ruky. (Tim.); (veštica), čo sa mu zaplietla do cesty (Ráz.);
4. expr. (do čoho) dostať sa do istej situácie (obyč. nepríjemnej), stať sa účastníkom niečoho, zamiešať sa do niečoho: Zapletie sa do pravôt. (Vans.) Zaplietol sa do dlžôb. (Urb.) Odsedel v chládku pre vzburu, do ktorej sa bol zaplietol. (Kuk.) Zaplietol sa do tuhej škriepky. (Laz.) Sýkora bol vo všetkom nebezpečne zapletený. (Urb.) Nikdy som sa nezaplietol do reči s Puchalom. (Skal.)
5. expr. často pejor. (s kým) zblížiť sa s niekým, dostať sa do blízkeho styku s niekým (obyč. spraviť si ľúbostnú známosť); spliesť sa, spriasť sa: (Landík) sa zaplietol s akýmsi dievčaťom. (Jes.) Najväčšimi jej zazlievajú, že sa zaplietla s akýmsi študentom. (Zúb.) Banuje, že sa s Ursou vôbec zaplietla. (Kuk.)
6. popliesť sa, zmiasť sa (obyč. v reči): Namáhala sa a zaplietla sa ešte väčšmi i dala sa do smiechu. (Tim.) Odpovedá a jazyk sa jej zapletie (Tim.) pomýli sa, stratí istotu v reči;
nedok k 1, 2, 2, 4 zapletať sa i zaplietať sa i zaplietavať sa