Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zaplatiť dok.

1. dať (peniaze) za nejakú hodnotu: z. dlh, poplatok; z. krajčírovi za ušitie; z. v hotovosti; z. stovkou; z. si advokáta; z. aj za kamaráta; z-ený účet; pánboh z-ť! poďakovanie

2. doplatiť (význ. 2); odpykať: z. niečo životom; draho z. za neposlušnosť

byť na nez-enie byť veľmi cenný, užitočný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaplatiť ‑í ‑ia dok.

platiť -tí -tia plať! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (komu); za čo (komu); ø) ▶ dávať (obyč.) peniaze za nejakú hodnotu (napr. za tovar, službu): p. v hotovosti, platobnou kartou, poštovou poukážkou; p. päťdesiateurovou bankovkou; p. za odvoz smetí; p. za plyn, za elektrinu; p. inkaso cez internetbanking; p. za nákup drobnými mincami; chodí p. šeky na poštu; mesačne platí za prenajatú izbu dvesto eur; kupujúci platia pri pokladni; každý rok si platí pobyt v kúpeľoch; mal narodeniny, tak všetkým platil konzumáciu, pohostenie a pod.; Aj spoločné dovolenky si platil každý zvlášť. [P7 2006]; neos. Platí sa vopred, ak o tom nevieš. [P. Hrúz]
2. i práv. (čo; na koho, na čo) ▶ poskytovať peňažnú úhradu; syn. hradiť, uhrádzať: p. úroky; p. trovy konania; p. clo, mýto; povinnosť p. sociálne odvody; p. dlhy; p. alimenty, výživné; p. na syna poskytovať príspevok na jeho výživu; prinútiť dlžníka p.; prvých desať dní práceneschopnosti platí zamestnávateľ; produktívne obyvateľstvo platí na neproduktívne; Financ odišiel a otec neskôr musel platiť pokutu za urážku na cti. [R. Sloboda]; Ďalšou možnosťou, ako si oddialiť platenie dane, je požiadať o odklad platenia dane, prípadne povolenie zaplatiť daň v splátkach. [HN 2009]
3. (koho, čo (komu); za čo (komu); komu) ▶ najímať si za peňažnú náhradu; finančne odmeňovať za prácu, za dielo: p. robotníkov; p. si ochranku; p. si učiteľa angličtiny; p. študentke za doučovanie; p. za nadčasy; majiteľ im platí na hodinu osem eur; posledné mesiace sme mame platili ošetrovateľku; zamestnanci sú mizerne, slabo platení; týždenník už niekoľko mesiacov neplatil honoráre [Sme 2004]
4.mať platnosť, byť v platnosti, byť záväzný: nariadenie platí až do odvolania; odkedy platí vyhláška?; električenka platí len do konca týždňa; staré mince a bankovky už neplatia; uvedený paragraf platil trinásť rokov; Dohoda vždy platí. Ak prestane platiť, už to dohoda nie je. [S. Lavrík]; Ak to aj neplatilo pred šiestimi rokmi, je to pravda dnes. [A. Baláž]platí súhlasím, sme dohodnutí
5. (na koho; ø) ▶ mať účinok, byť účinný, mať určitú váhu, určitý vplyv na niekoho, pôsobiť, účinkovať: jeho slovo platí vždy a všade; vyhrážky na nich neplatia; naňho nič neplatí; stará ľudová múdrosť stále platí; poznal niekoľko trikov, čo na ňu platili
6. (komu; pre koho, pre čo; o kom, o čom) ▶ byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, dotýkať sa, vzťahovať sa, týkať sa: zákaz platí pre všetkých; zistené skutočnosti platia pre obidva prípady; to platí aj pre vás; výčitka platila iba vám; je veľmi namyslená, to isté platí aj o jej sestre; povinnosť mať prilbu platí aj pre cyklistov; K Saroyanovi sa [...] možno i po rokoch navracať bez pocitu rozčarovania, a to zďaleka neplatí o všetkých knihách, ani o tých lepších. [LT 2001]
7. (za čo) ▶ mať z niečoho škodu, stratu a pod., doplácať na niečo: p. za niečiu lajdáckosť; za nepremyslenosti často treba p.; kruto platí za svoje chyby, za svoj omyl
8. zastaráv. (za koho) ▶ byť uznávaný, pokladaný za niekoho: na dedine a v širokom okolí platila za krásavicu; pre Iku v nijakom prípade nemohol Tóno platiť za možného partnera [V. Handzová]
fraz. platiť daň niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo; platiť rovnakou mincou vracať niekomu niečo rovnakým spôsobom, rovnakou mierou; tu platí zákon džungle silný a bezohľadný víťazí
parem. priatelia buďme, dlhy si plaťme aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; za omyly sa platí kto urobí chybu, zlé rozhodnutie, musí znášať následky
opak. platievať -va -vajú -val: pravidelne platieval všetky účty; A čo môžeme povedať o ňom, to platieva zároveň aj o jeho rode, národe, štáte [...]. [L. Ballek]; dok. k 1 3, 7zaplatiť

doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na autovyrovnať: ja to za teba vyrovnám

2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životomodniesťodniesť siodpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkouškodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korúnprerátať saexpr.: popáliť saopáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode


minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiťvyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičanéhovyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený časzaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiathovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy


vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnaťurovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňunarovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôtvystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, kolenopovyrovnávaťpozarovnávaťpourovnávaťponarovnávaťpousporadúvaťpovystierať (postupne, viac vecí) • zrovnaťhovor.: splanírovaťvyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)

2. urobiť rovnakým • znivelizovaťnivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezdtyp. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadkykniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdielysubšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd

3. uviesť do súladu • usporiadaťurovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnaťnapraviťuhladiťzahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiťzladiťzharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krokvyvážiťkompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťoupovyrovnávaťpourovnávaťponaprávaťpouhládzaťpozahládzať (postupne, viac vecí)

4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiťuhradiťvyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobuvyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal

p. aj zaplatiť 1


zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiťvyplatiťvyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovostivydaťhovor. vysádzaťhovor. expr.: vysoliťvyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korúnsplatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť domzložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovostipoukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumuodpočítaťzastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosťsubšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za autopodplatiťhovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svojefraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatilipoplatiťposplácať (postupne, v splátkach)

2. p. doplatiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

platiť1, -í, -ia nedok.

1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia; Priatelia buďme, dlhy si plaťme (prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká

Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca; Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom

2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov; dobre, zle p., p. si šoféra;

opak. platievať, -a, -ajú;

dok. zaplatiť, vyplatiť


zaplatiť, -í, -ia dok.

1. (čo, za čo, čím, koho, za koho) dať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu ap.: z. účet, daň, nájomné, poistenie; z. za byt, za stravu, za ušitie šiat; Pani vzala kytičku a zaplatila päťkorunákom. (Karv.) Zaplatil advokáta a komisie. (Zgur.) (Pampúch) chodí do krčmy sám: aby nemusel za dakoho zaplatiť. (Zúb.)

2. (čo čím) mať z niečoho škodu, stratu, doplatiť na niečo: z. prechod frontu životom (Heč.); z. (krádež) kožou (Botto)

Morfologický analyzátor

zaplatiť dokonavé sloveso
(ja) zaplatím VKdsa+; (ty) zaplatíš VKdsb+; (on, ona, ono) zaplatí VKdsc+; (my) zaplatíme VKdpa+; (vy) zaplatíte VKdpb+; (oni, ony) zaplatia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zaplatil VLdsam+; (ona) zaplatila VLdsaf+; (ono) zaplatilo VLdsan+; (oni, ony) zaplatili VLdpah+;
(ty) zaplať! VMdsb+; (my) zaplaťme! VMdpa+; (vy) zaplaťte! VMdpb+;
(nejako) zaplatiac VHd+;
zaplaťiť zaplaťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zaplatiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor