zaplatiť dok.
1. dať (peniaze) za nejakú hodnotu: z. dlh, poplatok; z. krajčírovi za ušitie; z. v hotovosti; z. stovkou; z. si advokáta; z. aj za kamaráta; z-ený účet; pánboh z-ť! poďakovanie
2. doplatiť (význ. 2); odpykať: z. niečo životom; draho z. za neposlušnosť
● byť na nez-enie byť veľmi cenný, užitočný
zaplatiť -tí -tia zaplať! -til -tiac -tený -tenie dok.
platiť -tí -tia plať! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (komu); za čo (komu); ø) ▶ dávať (obyč.) peniaze za nejakú hodnotu (napr. za tovar, službu): p. v hotovosti, platobnou kartou, poštovou poukážkou; p. päťdesiateurovou bankovkou; p. za odvoz smetí; p. za plyn, za elektrinu; p. inkaso cez internetbanking; p. za nákup drobnými mincami; chodí p. šeky na poštu; mesačne platí za prenajatú izbu dvesto eur; kupujúci platia pri pokladni; každý rok si platí pobyt v kúpeľoch; mal narodeniny, tak všetkým platil konzumáciu, pohostenie a pod.; Aj spoločné dovolenky si platil každý zvlášť. [P7 2006]; neos. Platí sa vopred, ak o tom nevieš. [P. Hrúz] 2. i práv. (čo; na koho, na čo) ▶ poskytovať peňažnú úhradu; syn. hradiť, uhrádzať: p. úroky; p. trovy konania; p. clo, mýto; povinnosť p. sociálne odvody; p. dlhy; p. alimenty, výživné; p. na syna poskytovať príspevok na jeho výživu; prinútiť dlžníka p.; prvých desať dní práceneschopnosti platí zamestnávateľ; produktívne obyvateľstvo platí na neproduktívne; Financ odišiel a otec neskôr musel platiť pokutu za urážku na cti. [R. Sloboda]; Ďalšou možnosťou, ako si oddialiť platenie dane, je požiadať o odklad platenia dane, prípadne povolenie zaplatiť daň v splátkach. [HN 2009] 3. (koho, čo (komu); za čo (komu); komu) ▶ najímať si za peňažnú náhradu; finančne odmeňovať za prácu, za dielo: p. robotníkov; p. si ochranku; p. si učiteľa angličtiny; p. študentke za doučovanie; p. za nadčasy; majiteľ im platí na hodinu osem eur; posledné mesiace sme mame platili ošetrovateľku; zamestnanci sú mizerne, slabo platení; týždenník už niekoľko mesiacov neplatil honoráre [Sme 2004] 4. ▶ mať platnosť, byť v platnosti, byť záväzný: nariadenie platí až do odvolania; odkedy platí vyhláška?; električenka platí len do konca týždňa; staré mince a bankovky už neplatia; uvedený paragraf platil trinásť rokov; Dohoda vždy platí. Ak prestane platiť, už to dohoda nie je. [S. Lavrík]; Ak to aj neplatilo pred šiestimi rokmi, je to pravda dnes. [A. Baláž] □ platí súhlasím, sme dohodnutí 5. (na koho; ø) ▶ mať účinok, byť účinný, mať určitú váhu, určitý vplyv na niekoho, pôsobiť, účinkovať: jeho slovo platí vždy a všade; vyhrážky na nich neplatia; naňho nič neplatí; stará ľudová múdrosť stále platí; poznal niekoľko trikov, čo na ňu platili 6. (komu; pre koho, pre čo; o kom, o čom) ▶ byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, dotýkať sa, vzťahovať sa, týkať sa: zákaz platí pre všetkých; zistené skutočnosti platia pre obidva prípady; to platí aj pre vás; výčitka platila iba vám; je veľmi namyslená, to isté platí aj o jej sestre; povinnosť mať prilbu platí aj pre cyklistov; K Saroyanovi sa [...] možno i po rokoch navracať bez pocitu rozčarovania, a to zďaleka neplatí o všetkých knihách, ani o tých lepších. [LT 2001] 7. (za čo) ▶ mať z niečoho škodu, stratu a pod., doplácať na niečo: p. za niečiu lajdáckosť; za nepremyslenosti často treba p.; kruto platí za svoje chyby, za svoj omyl 8. zastaráv. (za koho) ▶ byť uznávaný, pokladaný za niekoho: na dedine a v širokom okolí platila za krásavicu; pre Iku v nijakom prípade nemohol Tóno platiť za možného partnera [V. Handzová] ◘ fraz. platiť daň niečomu a) byť poplatný niečomu b) doplácať na niečo; platiť rovnakou mincou vracať niekomu niečo rovnakým spôsobom, rovnakou mierou; tu platí zákon džungle silný a bezohľadný víťazí ◘ parem. priatelia buďme, dlhy si plaťme aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; za omyly sa platí kto urobí chybu, zlé rozhodnutie, musí znášať následky ▷ opak. platievať -va -vajú -val: pravidelne platieval všetky účty; A čo môžeme povedať o ňom, to platieva zároveň aj o jeho rode, národe, štáte [...]. [L. Ballek]; dok. k 1 – 3, 7 ↗ zaplatiť
doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na auto • vyrovnať: ja to za teba vyrovnám
2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životom • odniesť • odniesť si • odpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkou • škodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korún • prerátať sa • expr.: popáliť sa • opáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
uhradiť dať peniaze al. inú hodnotu za výdavky, za hmotnú škodu a pod. • nahradiť: nedoplatky musíme čím skôr uhradiť; žiadajú nás spôsobenú škodu uhradiť, nahradiť • vyrovnať: dlžobu, manko vyrovnal z požičaného • vyplatiť: vyplatia mu mzdu za stratený čas • zaplatiť (dať peniaze za istú hodnotu): zaplatiť za ušitie šiat • hovor. zaokryť (zaistiť úhradu, uhradenie): dúfal, že rodičia zaokryjú jeho dlhy
vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať • urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňu • narovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôt • vystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, koleno • povyrovnávať • pozarovnávať • pourovnávať • ponarovnávať • pousporadúvať • povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnať • hovor.: splanírovať • vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)
2. urobiť rovnakým • znivelizovať • nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd • typ. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadky • kniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdiely • subšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd
3. uviesť do súladu • usporiadať • urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnať • napraviť • uhladiť • zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiť • zladiť • zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krok • vyvážiť • kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťou • povyrovnávať • pourovnávať • ponaprávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viac vecí)
4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť • uhradiť • vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobu • vyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal
p. aj zaplatiť 1
zaplatiť 1. dať (obyč. peniaze) za nejakú hodnotu (tovar, službu a pod.) • uhradiť • vyplatiť • vyrovnať: zaplatiť, uhradiť niekomu cestu; vyplatiť, vyrovnať v hotovosti • vydať • hovor. vysádzať • hovor. expr.: vysoliť • vyvaliť (obyč. neprimerane veľa): vydali, vysolili za dom dva milióny korún • splatiť (vyrovnať dlh, obyč. po častiach): splatiť dom • zložiť: zložiť podiel za dom; zložiť peniaze v hotovosti • poukázať (zaplatiť poukážkou): poukázať žiadanú sumu • odpočítať • zastar. vyčítať (na ruku, na stôl a pod.): za auto mi odpočítal, vyčítal na ruku hotovosť • subšt.: zacálovať • vycálovať • zacvakať: ktovie, koľko zacálovali, zacvakali za auto • podplatiť • hovor. expr. pomastiť (dať úplatok): úradník sa nedal podplatiť; museli pomastiť, aby dosiahli svoje • fraz. expr. udrieť sa po vrecku (veľa zaplatiť) • preplatiť (zaplatiť viac, ako je bežné): pozemok ste veru veľmi preplatili • poplatiť • posplácať (postupne, v splátkach)
2. p. doplatiť 2
platiť1, -í, -ia nedok.
1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia; Priatelia buďme, dlhy si plaťme (prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy; pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká
● Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca; Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom
2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov; dobre, zle p., p. si šoféra;
opak. platievať, -a, -ajú;
dok. zaplatiť, vyplatiť
zaplatiť, -í, -ia dok.
1. (čo, za čo, čím, koho, za koho) dať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu ap.: z. účet, daň, nájomné, poistenie; z. za byt, za stravu, za ušitie šiat; Pani vzala kytičku a zaplatila päťkorunákom. (Karv.) Zaplatil advokáta a komisie. (Zgur.) (Pampúch) chodí do krčmy sám: aby nemusel za dakoho zaplatiť. (Zúb.)
2. (čo čím) mať z niečoho škodu, stratu, doplatiť na niečo: z. prechod frontu životom (Heč.); z. (krádež) kožou (Botto)
zaplacovať p. zaplatiť
zaplatiť dk čo za čo, za koho 1. dať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu: (Ján) tuž summu 76 zlattych polozil a zaplatil z vplna (ŽK 1469); tuto mieru, aby on to sedeni pozival dotad, dokavadz ya jemu ty 4 zlatte nezaplatim (LIPTOV 1494); prodal kopaniczy bratru, pak yemu zaplatyl (BÁNOVCE n. B. 1553); Ffarkass Laczo gemu za ten wistawek zaplatil (s. l. 1571); Abraham Žyd wyznal, že ani tryczatku nezaplatil (PÚCHOV 1610); chudoba sa wimluwala, ze na swatoyanski termin zaplatit neni su dostateczni (KOŠECA 1674); y tak tento selma mosi mi gu (krčmu) zaplatit (SKALICA 1728); dal ho (služobník dlžníka) katum, dokud wssecek dluh nezaplati (GK 1779); wisoko ge zamek, geste vissi skala, zaplac mj mog mily, čo som s tebu spala (KC 1791); sprawedlnosti božskeg do ostatneg babečky a chwilečky rest swug zaplatitj a uspokogitj mosa (zosnulí) (KT 1753); x. pren prawda gest, ale necht gim Pan Buh zaplati, nebo ga sem tolyko zastawu mela osm mesiczu (SKALICA 1616) nech ich odmení Boh; matka život diteta vlasnim životom zaplatit musela (SJ 18. st) L. hlavou, hrdlom zaplatiť trestať smrťou: v Uherskey zemy gest to pravo, ze ktery dlznyk nyma czym platyty, tedy hrdlom zaplaty (H. BEŇADIK 1575); swogu odwážliwost z hlawu, z hrdlem zaplatiti (WU 1750); F. zaplatiť babku na babku zaplatiť do posledného haliera, všetko: kdj bj chtel kdo moge ditky ot teho odwrhnut, bude podlužen babku na babku zaplatit (CHTELNICA 1739) 2. náb komu odmeniť niekoho, odplatiť sa niekomu: (Kristus) zaplaťý hrýssňimy zlým peklem welmi hrozným; (Kristus) má žiwé y mrtwé súditi a každému zaplaťiťi (CC 1655); degž my wody a hleba, zaplati ty Buh z neba (PoP 1723-24); pridzitze (:tak pové:) vi ottza posehnáné, tsom vám z vetsnim sivotom chotzem zaplatzitzi (HPS 1752); zaplat gy podlé skutkúw gegych a podlé nesslechetnósti wynálezkúw gegych (KB 1757)