zapáliť -i -ľ! dok.
1. spôsobiť horenie; tým uviesť do činnosti: z. si cigaretu, z. vatru, sviečku; z. motor, varič; hut. z. pec
2. spôsobiť požiar, podpáliť: z. stoh slamy, z. chatu
3. rozsvietiť (význ. 1), zažať, zasvietiť: z. svetlo
4. kniž. hlboko zaujať, nadchnúť, oduševniť: z. srdcia nádejou; z. masy;
nedok. zapaľovať
● z-je mu to dobre a rýchlo myslí
// zapáliť sa
1. začať horieť, vzbĺknuť: plyn sa z-l
2. ochorieť na zápal (význ. 1): z-ené oči
3. začervenať sa (význ. 1, 2): z. sa od hanby; z-ené zore
4. nadchnúť sa, oduševniť sa: z. sa za pokrok; z-ený vlastenec;
nedok. zapaľovať sa
// zapáliť si hovor. zafajčiť si: nie je rád, keď si v pracovni dakto z-i
páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)
2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí
4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre
5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku
6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry
7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť
zapáliť, -i, -ia, rozk. páľ dok.
1. (čo) rozložiť, urobiť oheň, spôsobiť horenie niečoho, v niečom: z. (si) cigaretu, vatru, fakľu, z. sviečku;
2. (čo) založiť požiar, podpáliť: z. humno, stodolu; Z pomsty zapáli fabriku. (Vlč.)
3. (čo) rozžať, zažať, rozsvietiť: z. lampu, svetlo, lampáš;
4. kniž. (čo) červeno ožiariť, sfarbiť do červena: Zore zapálili vrcholce domov. (Tim.) Svetlo sviečky zapálilo mu tvár. (Taj.);
bás. expr. (koho) nadchnúť, oduševniť: z. pracujúcich pre (za) socialistickú výstavbu;
nedok. zapaľovať, -uje, -ujú
|| zapáliť sa
1. začať horieť: horľavé plyny sa zapálili; Zapálil sa mu špiritus v hrdle. (Tim.)
2. ochorieť na zápal; byť postihnutý zápalom: mandle sa zapálili, koža sa zapálila;
3. rozžať sa, zažať sa, rozsvietiť sa, rozžiariť sa: hviezdy sa zapálili;
4. nadobudnúť červenú farbu, sfarbiť sa do červena, začervenať sa, sčervenať, sčervenieť: z. sa od hanby, od radosti, od rozpakov; Nad ránom zapália sa okraje listov. (Švant.) Východ sa zapáli zorou. (Mor.); hovor. z. sa ako oheň, ako fakľa, ako rak veľmi sčervenať; z. sa až po uši;
5. expr. nadchnúť sa, oduševniť sa: z. sa pre (za) myšlienku socializmu a mieru;
zapaľovať, zapaľovať sa p. zapáliť, zapáliť sa