zapustiť -sť/-i! dok.
1. vložením pripevniť, vsadiť: z. stĺp do zeme; sklo z-ené v malte
2. z. korene (o rastlinách) zakoreniť sa i fraz. (o človeku) udomácniť sa;
nedok. zapúšťať -a
zapustiť, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.
1. (čo do čoho) vložiť, vsadiť, vmontovať: z. rúry do steny, z. piliere do zeme, do vody;
2. len v spojení z. korene vyhnať, ujať sa: (Muškáty) zapustili nové korene. (Švant.)
3. hosp. (čo) nechať oplodniť, pripustiť: z. kravu, prasnicu;
4. (čo čím) nechať vsiaknuť tekutinu do niečoho, impregnovať, napustiť: z. dlážku voskom, z. dosky olejom; dechtom zapustený papier;
5. zried. (čo) dovoliť niečomu niekam ísť, pustiť, vypustiť: Zapusť, braček, volky po poľane. (Hviezd.) Rozkaz mal psov zapustiť. (Hviezd.)
6. zastar. (čo) prestať sa starať o niečo, nechať spustnúť, zanedbať, opustiť: Zjavujú sa jamy zapustených baní. (Lask.);
nedok. zapúšťať, -a, -ajú
|| zapustiť sa nár. (kade) vydať sa nejakým smerom, pustiť sa: Chlapčiskovia sa báli tadiaľ zapustiť. (J. Kráľ);
nedok. zapúšťať sa
zapúšťať, zapúšťať sa p. zapustiť, zapustiť sa