zapáchať -a nedok. vydávať, šíriť zápach, páchnuť, smrdieť: špinavá voda z-a; z. potom, cigaretami, stuchlinou
páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiť • voňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajú • hovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajú • smrdieť • zapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potom • expr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner) • expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom
zapáchať p. páchnuť
zapáchať, -a, -ajú nedok.
1. (čím i bezpredm.) vydávať (nepríjemný, odpudzujúci) zápach, smrdieť, páchnuť: z. špinou, plesninou, hnilobou, myšinou V dome zapáchalo zhnitými morskými rybami. (Jégé) Zapáchalo od neho na desať krokov. (Tim.); zapáchajúce bojiská (Jil.);
2. zastar. vydávať (príjemnú) vôňu, rozváňať, voňať: Tuhá vôňa zapácha za nimi. (Tim.) Zapáchal výpar kávy. (Jes.)