páčiť sa -či sa -čia sa -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. iba v 3. os. (komu) ▶ vyvolávať, vzbudzovať v niekom pocit krásy, estetickosti, potešenia, uspokojenia; pôsobiť príťažlivo: páči sa mu jej úsmev, ladný pohyb; páčia sa mu ženy, ktoré športujú a nefajčia; páči sa mi, ako sa obliekaš; blúzka sa páčila všetkým; viac sa mi páčiš v sukni; ako sa vám páčila výstava?; deťom sa psíky veľmi páčili; Počúvaj, Marienka – páčiš sa mi, mám ťa rád, nemôžem bez teba žiť. [J. Fekete] som do teba zaľúbený; Pravdepodobne sa vám môj obraz páčil, aj keď to nebol práve obraz na páčenie sa. [Sme 1998]
2. iba v 3. os. (komu) ▶ prinášať pocit intelektuálneho uspokojenia vďaka vnútornej stránke al. zameraniu; kladne zasahovať nejakou vlastnosťou al. ako celok: páčila sa vám tá kniha?; táto práca sa mi páči; niekomu sa páčia romány zo špionážneho prostredia, psychologické filmy, uvoľnený štýl rozprávania; predstavenie sa divákom páčilo; mne sa nikdy nepáčila matematika
3. neos. (komu kde) ▶ cítiť sa dobre, príjemne v istom prostredí, priestore: niekomu sa páči na dedine, inému v meste; hráčovi sa v novom klube páči; nadovšetko sa im páčilo v Tatrách; u susedov sa jej nepáčilo; Dedko a stará mama pricestovali rýchlikom a sú zvedaví, ako sa chlapcom páčilo v lietadle. [K. Bendová]
4. iba v 3. os. (komu) ▶ (o prejavoch v medziľudskej komunikácii, správaní) pociťovať, vnímať niečo ako dobré, vhodné, primerané, žiaduce; syn. lahodiť, vyhovovať: pochvala sa páči vari každému; páčilo sa mi na ňom, že hovoril priamo, na rovinu; nepáči sa mi, keď klameš; isto sa vám páči mužská zdvorilosť; páči sa mi jeho dynamickosť, priamosť, spontánnosť; páči sa mi, keď ma oslovujú menom
5. (komu) ▶ vzbudzovať v niekom dôveru, sympatie, úctu a pod.; syn. imponovať, pozdávať sa, zdať sa: nový kolega sa nám páči; nepáčia sa im naše odbory; Nepáčia sa mi ľudia, s ktorými sa stretávaš, povedala mi. [E. Farkašová]; Na zdravie, kamoš, páčiš sa mi. [D. Mitana]
6. iba v 3. os. (komu) ▶ mať pocit potreby niečoho, vôle, chuti, zámeru konať istým spôsobom; syn. chcieť, priať si, želať si: bude sa vám páčiť ešte trochu kávy, čaju?; mnohým by sa páčilo tomu uveriť; Vezmite si, čo sa vám páči! – povedala Ema. [J. Uličiansky]; neos. urobte, ako sa vám páči □ nech sa páči al. hovor. páči sa zdvorilá výzva k niekomu, napr. hosťovi, aby niečo vykonal (sadol si, zobral si jedlo al. nápoj a pod.)
◘ fraz. či sa to niekomu páči, alebo/či nie vyjadruje nevyhnutnosť konať istým spôsobom bez ohľadu na nesúhlas okolia
◘ parem. expr. čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči a) uchádza sa o mňa niekto, o koho nestojím b) často sa mi stáva práve to, čomu sa chcem vyhnúť
▷ dok. k 1, 2 ↗ zapáčiť sa