páčiť sa -či sa -čia sa -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. iba v 3. os. (komu) ▶ vyvolávať, vzbudzovať v niekom pocit krásy, estetickosti, potešenia, uspokojenia; pôsobiť príťažlivo: páči sa mu jej úsmev, ladný pohyb; páčia sa mu ženy, ktoré športujú a nefajčia; páči sa mi, ako sa obliekaš; blúzka sa páčila všetkým; viac sa mi páčiš v sukni; ako sa vám páčila výstava?; deťom sa psíky veľmi páčili; Počúvaj, Marienka – páčiš sa mi, mám ťa rád, nemôžem bez teba žiť. [J. Fekete] som do teba zaľúbený; Pravdepodobne sa vám môj obraz páčil, aj keď to nebol práve obraz na páčenie sa. [Sme 1998] 2. iba v 3. os. (komu) ▶ prinášať pocit intelektuálneho uspokojenia vďaka vnútornej stránke al. zameraniu; kladne zasahovať nejakou vlastnosťou al. ako celok: páčila sa vám tá kniha?; táto práca sa mi páči; niekomu sa páčia romány zo špionážneho prostredia, psychologické filmy, uvoľnený štýl rozprávania; predstavenie sa divákom páčilo; mne sa nikdy nepáčila matematika 3. neos. (komu kde) ▶ cítiť sa dobre, príjemne v istom prostredí, priestore: niekomu sa páči na dedine, inému v meste; hráčovi sa v novom klube páči; nadovšetko sa im páčilo v Tatrách; u susedov sa jej nepáčilo; Dedko a stará mama pricestovali rýchlikom a sú zvedaví, ako sa chlapcom páčilo v lietadle. [K. Bendová] 4. iba v 3. os. (komu) ▶ (o prejavoch v medziľudskej komunikácii, správaní) pociťovať, vnímať niečo ako dobré, vhodné, primerané, žiaduce; syn. lahodiť, vyhovovať: pochvala sa páči vari každému; páčilo sa mi na ňom, že hovoril priamo, na rovinu; nepáči sa mi, keď klameš; isto sa vám páči mužská zdvorilosť; páči sa mi jeho dynamickosť, priamosť, spontánnosť; páči sa mi, keď ma oslovujú menom 5. (komu) ▶ vzbudzovať v niekom dôveru, sympatie, úctu a pod.; syn. imponovať, pozdávať sa, zdať sa: nový kolega sa nám páči; nepáčia sa im naše odbory; Nepáčia sa mi ľudia, s ktorými sa stretávaš, povedala mi. [E. Farkašová]; Na zdravie, kamoš, páčiš sa mi. [D. Mitana] 6. iba v 3. os. (komu) ▶ mať pocit potreby niečoho, vôle, chuti, zámeru konať istým spôsobom; syn. chcieť, priať si, želať si: bude sa vám páčiť ešte trochu kávy, čaju?; mnohým by sa páčilo tomu uveriť; Vezmite si, čo sa vám páči! – povedala Ema. [J. Uličiansky]; neos. urobte, ako sa vám páči □ nech sa páči al. hovor. páči sa zdvorilá výzva k niekomu, napr. hosťovi, aby niečo vykonal (sadol si, zobral si jedlo al. nápoj a pod.) ◘ fraz. či sa to niekomu páči, alebo/či nie vyjadruje nevyhnutnosť konať istým spôsobom bez ohľadu na nesúhlas okolia ◘ parem. expr. čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči a) uchádza sa o mňa niekto, o koho nestojím b) často sa mi stáva práve to, čomu sa chcem vyhnúť ▷ dok. k 1, 2 ↗ zapáčiť sa
zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad • pren.: zahľadieť sa • zapozerať sa • zadívať sa • zaprizerať sa • pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora • expr.: zblázniť sa • poblázniť sa • zjašiť sa • pojašiť sa • zbesnieť (sa) • spochabiť sa • spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť • hovor. expr.: buchnúť sa • bachnúť sa • rachnúť sa • tresnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca • pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní
2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil • pozdať sa • zazdať sa • zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny • hovor. zavidieť sa • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zried. popáčiť sa (Rázus) • zalahodiť • polahodiť: úspech mu zalahodil • zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou • zamilovať si • obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery
3. p. zapáčiť sa 2
zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľad • zvidieť sa • hovor.: zavidieť sa • zazdať sa • pozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdal • zried. popáčiť sa (Rázus) • zried. povidieť sa (Urban) • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zalahodiť • polahodiť • polichotiť: zalahodil jej náš obdiv • zaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým
2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbi • zvidieť sa • pozdať sa • expr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevu • zachcieť sa • zažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiada • zmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslí • zachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutí • prísť vhod: robí, ako mu príde vhod • expr.: uráčiť sa • zráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť
zažiadať sa (neos.) pocítiť chuť, potrebu niečo uskutočniť, niečo mať • zachcieť sa: zažiadalo, zachcelo sa mi voľnosti • zastaráv. zaráčiť sa: môžete mať všetko, čo sa vašej duši zaráči • zapáčiť sa • zaľúbiť sa: príďte, kedy sa vám zapáči, zaľúbi • expr. zasladiť sa • zvidieť sa: zasladilo, zvidelo sa mu ostať doma • zmyslieť si: má všetko, na čo si zmyslí, čo sa mu zažiada • zachutiť: zachutila mu moc, zažiadalo sa mu moci
zapáčiť, -i, -ia dok. nár. (koho, čo) navštíviť, pozrieť, opáčiť: Môžu si prísť synáčika zapáčiť, kedy sa im bude ľúbiť. (Kal.)
zapáčiť sa, -i, -ia dok.
1. (komu) zazdať sa, pozdať sa príjemným, milým, pekným, dobrým: Tvár jedného z drožkárov sa mi zapáčila. (Kuk.) Kdeže by sa jemu nebola zapáčila naša Otilka. (Tim.)
2. má modálny význam blízky slovesám zachcieť sa, zaželať si, zmyslieť si: Môže robiť, čo sa mu len zapáči. (Kal.) Páni si dovolili také násilenstvá, aké sa im len zapáčili. (Jégé)