zaostať -ne -nú -staň! -stal dok.
1. ostať pozadu, oneskoriť sa, omeškať sa: (pri pochode) z. za ostatnými; z. v učení, v práci; z. za módou
2. ostať pozadu vo vývine: hospodársky, kultúrne z.;
nedok. zaostávať -a
*pokuľhávať → správ. pokrivkávať, krivkať; zaostávať
zaostávať -va -vajú (ne)zaostávaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.
meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánu • oneskorovať sa • oneskorievať sa: vlaky sa oneskorujú • zastar.: pozdiť sa • opozdievať sa: nerád sa pozdil
2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sa • zaostávať: výroba mešká, zaostáva • oneskorovať sa • oneskorievať sa • byť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozadu • expr.: krivkať • pokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom
3. p. váhať
stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine • viaznuť • nevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnuje • hovor. prešľapovať • stáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na mieste • kniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnula • zmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieť • zaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávať • hovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze
viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieť • tkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepení • expr. trčať • nár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahne • expr. visieť: visel na stanici bez peňazí
2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zadrhovať sa • stagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕha • spomaľovať sa • ochabovať • slabnúť • ustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustáva • zaostávať (byť pozadu): doprava zaostáva • nedariť sa • nefungovať • expr.: krivkať • pokrivkávať: odbyt pokrivkáva • hovor. expr.: škrípať • vŕzgať • haprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje
zaostávať p. meškať 2, stagnovať, viaznuť 2
zaostať, -ostane, -ostanú, -ostal, rozk. -ostaň dok.
1. (za čím, za kým i bezpredm.) zaostať, ostať pozadu: Mládenec zaostal za vozom. (Kuk.) Zbrojnoš zaostal za svojím pánom. (Fel.) Zaostala, aby sa jej na nič neopytovali. (Onddr.); pren. Novým časom sa nerozumieš, zaostal si (Min.) ustrnul si vo vývoji.
2. omeškať sa, oneskoriť sa: Celá trieda zaostala s prácou. (Al.)
3. zried. ostať stáť, zastaviť sa. Oko mu padlo na tvár Edušky a zaostalo na nej. (Tim.);
nedok. k 1, 2 zaostávať, -a, -ajú