Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zaopatriť dok.

1. zaobstarať, zadovážiť, obstarať: z. živobytie; z. si hodinky

2. postarať sa o niekoho: z. dojča; dobre z-ený na starosť

3. zásobiť: z. (sa) šatami, peniazmi, jedlom

4. cirk. udeliť sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých: z. chorého;

nedok. zaopatrovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaopatriť ‑í ‑ia dok.

zaopatriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok.


zaopatriť sa -rí sa -ria sa -ri sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelaniedostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenaniezaobstarať siobstarať sizaopatriť sizadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplomhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabátvziaťzobraťprísťdôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k tituludosiahnuťdomôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznanianahromadiťnabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetokexpr.: nahonobiťnazhonobiťhovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazízdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si


opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


ujať sa1 1. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný al. niečomu, o čo sa nik nestará • vziať si na starosť: rád sa ujme opustených; ujmem sa hospodárenia, vezmem si hospodárenie na starosťzastaráv. zaujať sa: niet nikoho, kto by sa dieťaťa zaujalpostarať sazaopatriť (venovať starostlivosť niekomu, niečomu vôbec): postaráme sa vám zatiaľ o dcéru, zaopatríme ju; postaraj sa, prosím, o tú vec

2. dať sa do uskutočňovania činnosti zameranej na ovládnutie, vedenie a pod. • chopiť sa: ujať sa, chopiť sa moci, vlády, funkciechytiť sa: veci sa chytili odborníciprichytiť sa: prichytila sa variť obed

3. p. zastať sa


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať


zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstaraťzaopatriťkniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné dokladyzadovážiťzastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážilhovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbuhovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na autohovor. expr. splašiťzastar. vystanoviť (Dobšinský)hovor.: vybehaťvypriasťvyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinkyhovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimunár. zaopáčiť (Kalinčiak)získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovaťhovor.: pošikovaťdohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miestovybojovaťhovor. expr.: vydupaťvydupkaťvytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov


zaopatriť 1. p. zaobstarať 2. p. opatriť 1 3. p. vystrojiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaopatriť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) zadovážiť, obstarať: Ako môžem zaopatriť za dve hodiny tisíc päťsto zlatých? (Jégé); jeden z murárov, ktorých notár zaopatril (Tim.);

2. (koho, čo) všestranne s o niekoho al. o niečo postarať (nakŕmiť, ubytovať ap.): Dostanem hostí! Prihotov sa, aby sme ich mohli zaopatriť. (Kal.); čeľaď zaopatriť na zimu (Tim.);

3. (koho, čo čím) vybaviť, vystrojiť, opatriť: Fajčivom nás zaopatrili zellské dámy. (Hruš.);

nedok. k 1, 3 zaopatrovať, -uje, -ujú

|| zaopatriť sa všestranne sa o seba postarať, opatriť sa: Ondráš, kým si mladý, zoapatri sa. (Kuk.);

nedok. zaopatrovať sa

zaopatriť dk
1. čo komu zaobstarať, zadovážiť niečo niekomu: po rocze gedlem y trunkem zaopatreny ma byti (CA 17. st); buben a gine nastroge magj se zaopatriti a w škole se držeti (BZ 1749); curare alicui pecuniam: nekomu penjze zaopatriti (KS 1763)
2. postarať sa o niekoho: ditkam za tutora syna meho predstawugem, aby starost mel, a tak gich zaopatril (ŽILINA 1674); Geg Milost mne w meg težkosti a potrebe zaopatrila (SKLABIŇA 1677); baran musý cez celý rok dobre zaopatrený býti (VOv 1779); dwau lekaru wislal, aby wssech nemocnjch zaopatrili (PT 1796)
3. čo zabezpečiť, zaistiť niečo, postarať sa o niečo: y Dobrane tehdaž byly swe weczy zaopatrily yako nassy predkowe (T. TEPLÁ 1634); owčar zaopatren gest proti wlkum sspikatym obogkem (OP 1685); advocare sibi: zástupce hledati, zaopatriti (WU 1750); multum erat frumentum provisum: mnohé obile byli zaopatrili (KS 1763); hrozne muky znassel (Ježiš), aby nam žywot wečny zaopatriti mohel (CDu 18. st)
4. koho čím vybaviť niekoho niečím: howada a wssecký žiwotčichi gsú wssemi timi udmi zaopatrené (BN 1789); (olejkári) ktery nebudu zaopaterny z czedulu od panstwa, passi tlačene dostawat budu (SOCOVCE 1790)
5. náb koho udeliť sviatosť, dať pomazanie niekomu: zemret wssemi swatostami zaopatreni byti žadam (BD 1768); wssecy, bohatý a chudý s potrebnýma welebnýma swátosty byly zaopatrený (SlK 1766-80); zaopatrili pak swatého Steffana (WP 1768); -ovať ndk k 1: Buh o swogu cyrkew pečuge a potrebnymi dary zaopatruge (COB 17. st); Martin sswegrinu swu do smrti potrebnima weczmi zaopatrowal (ŽIAR n. H. 1715); bratrj tehdy žádné penjze aniž slowem, aniž skutkem nezaopatrugu (PrV 1767); zaopatrug drewo na okurenj zimne (PR 18. st); k 2: (matky) magy wetssy bedliwosty ditky swe zaopatrowaty (AgS 1708); procuro: zaopatrugem (KS 1763); procuro; opatrugi, zaopatrugi (CL 1777); k 3: bude powinen tenže zwrchu specyfficuwani mlin zaopatrowaty (BÁNOVCE n. B. 1658); zaopatrovávať frekv k 1: otec mu (synovi) na cestu zaopatruwawa negakeho werneho sluzebnika (MS 1758); zaopatriť sa dk (s) čím vybaviť sa niečím: vznali gsme za dobre, abychom se wcžas s peknimy darmy zaopatrily (ŠOPORŇA 1635); (Fatima) své ženské šati na mužské pripravila, a k temu i zbrojem sa zaopatrila (BR 1785); ale y ga se zaopatrim, prweg než on odegme ode mne wladarstwj (CS 18. st); -ovať sa ndk: geden každi pak zaopatruge se potrebnim pokrmem (VP 1764); zaopatriť si dk čo zaobstarať si niečo: vznali gsme za dobre, abychom se wcžas s peknimy darmy zaopatrily (ŠOPORŇA 1635); winicu take z meg twrdeg pracy sobe sem zaopatril (PUKANEC 1789); ty sy sobe nemoc zaopatril hressyce (BlR 18. st)

zaopatriť_1 zaopatriť zaopatriť_2 zaopatriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu