zaobísť sa môcť byť bez niečoho, niekoho • obísť sa • zájsť sa: deti sa nezaobídu, neobídu bez rodičovskej pomoci; zájde sa bez sladkostí • vystačiť • vydržať • vyjsť (prejaviť hospodárnosť, skromnosť): vystačia, vydržia, vyjdú aj s menším prídelom; vydržať bez podpory • uskromniť sa (uspokojiť sa s málom): na večeru sa uskromní s kyslým mliekom • obstáť: ryba bez vody neobstojí
zaobchádzať, -a, -ajú i zaobchodiť, -í, -ia nedok.
1. (s čím, čím) používať, využívať dačo, zachádzať: vedieť dobre, zle z. (so) sekerou, (s) lopatou, (s) puškou; z. štetcom, perom maľovať, písať; (ne)šetrne s dačím z.;
2. (s kým ako, zastar. i koho) správať sa k dakomu, zachádzať sa dakým: pozorne, milo, láskavo, ľudsky, macošsky, z. s ľuďmi, s deťmi, s cestujúcimi; hovor. z. s dakým, s dačím (ako) v rukavičkách veľmi opatrne, jemne, ohľaduplne; zaobchádza ľudí (Kal.); Sluhovia sa len teraz pekne mali okolo Jáchymka, opojili ho, ani sám nevedel ako, a zase ho len zaobchodili. (Dobš.);
dok. k 2 zaobísť1
zaobísť sa, -obíde, -obídu, -obišiel, rozk. -obíď dok. (bez čoho, bez koho, bezpredm., s čím i pri čom) pomôcť byť bez niečoho, bez niekoho; vystačiť s niečím, obísť sa: z. sa bez peňazí, bez pomoci; Keď človek pušku má, zaobíde sa i bez dediny. (Urb.) (Ďuro) ani by sa bez Marky nebol zaobišiel. (Min.) My sa už akosi zaobídeme. (Kuk.); rastliny, ktoré sa zaobídu s menším množstvom svetla; Zaobíď sa len pri týchto! (Kuk.)
zaobísť1, -obíde, -obídu dok. zried. (s kým, zastar. i koho) nejakým spôsobom sa k dakomu správať, voči niekomu sa nejako zachovať: S Katušou tak nezaobišiel, ako by sa jej bolo páčilo. (Tim.) Každý žiadal od druhého pekné zaobídenie. (Kal.) Chcel som s ním tvrdo zaobchádzať, ale on ma pekne zaobišiel. (Kal.);
nedok. zaobchodiť i zaobchádzať
zaobísť2, -obíde, -obídu dok. nár. (čo i bezpredm.) obísť: Dunčo zaobišiel kruh. (Taj.) Zaobíď napravo! (Vaj.)