očkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. 1. i lek., veter. (koho, čo (proti čomu; čím)) ▶ dodávať, vnášať do tela ochranné látky proti nebezpečným, obyč. nákazlivým chorobám: o. deti, dospelých; o. psov, mačky, kravy; dať sa o. proti chrípke, žltačke, kliešťovej encefalitíde; očkujúci lekári, zdravotníci; čím viac detí je očkovaných, tým lepšia je celková ochrana obyvateľstva; Máte šťastie, ten pes bol očkovaný proti besnote [...] [P. Jaroš]; Líška bola besná a policajta, ktorý s ňou prišiel do kontaktu, preventívne očkovali. [Sme 1995]; pren. expr. Môj otec, dobrý záhradník, očkoval svojim tretiakom lásku k rodnej reči. [Š. Žáry] vštepoval
2. záhr., ovoc. (čo (kam)) ▶ prenášať očko, zárodkový púčik ušľachtilej odrody na inú (bežnejšiu) rastlinu; pripájať očko na podpník (v škôlke), štepiť očkom: o. stromy, kríky, ruže; do podpníkov samorodého viniča sa očkujú ušľachtilé odrody hrozna; ovocné podpníky očkujeme na spiace očko
3. (čo (čím; kam)) ▶ vybavovať niečo niečím s cieľom získať lepšiu kvalitu al. odstrániť nežiaduce vlastnosti: Tieto suroviny [pasterizované mlieko, smotana, cmar a srvátka] sa obvykle očkujú smotanovou, jogurtovou, kefírovou, acidofilovou a bifidovou vypestovanou čistou kultúrou. [VNK 2001]; pren. Herný priemysel už niekoľko rokov úspešne očkuje do svojich projektov populárne veci, do formy počítačových hier sa prerábajú úspešné filmy [...]. [InZ 2002]
◘ fraz. žart. byť očkovaný proti niečomu [proti humoru, inteligencii a pod.] nemať pre niečo zmysel, ostať niečím nezasiahnutý
▷ dok. ↗ zaočkovať