Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zanechať dok. nechať (význ. 2, 4, 6): z. dieťa doma samo; z. zlozvyky; z. po sebe siroty; z. niekomu majetok nechať ako dedičstvo; z. stopy;

nedok. zanechávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zanechať ‑á ‑ajú dok.

zanechať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sazriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčeniaodoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitiavzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkciezried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa miléhoodpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustilupustiť: upustil od ďalších plánovodpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechaťzanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitieznechať sa: znechať sa výhodspustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!


opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechaťzanechaťodlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlaťokašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť saminúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa


poručiť 1. nechať ako dedičstvo • práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovizanechaťprenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi

2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod. • zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhodeodovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným

3. p. prikázať 1


rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sazriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetkurezignovaťodstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpilkniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakovalzložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapitulujepodrobiť sapoddať sapodvoliť saustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiťkniž. opustiť: nerád opustí svoj názorhovor.: odskočiťuskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočilzanechaťnechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenievzdať: vzdať súťaž, pretekyodriecť saodrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odrieknerozlúčiť saexpr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal


zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zanechať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho) odísť od niekoho, ponechať bez opory, bez pomoci, opustiť: Za ním pošla i vdova, zanechajúc jediné dieťa. (Vaj.) Keď ste ma zanechali, (moje srdce) prestalo biť za vás. (Tim.)

2. (čo) opustiť nejaké miesto, odísť, vzdialiť sa z nejakého miesta: Andrejovi bolo voľnejšie, keď pri Podmoklí zanechal hranicu. (Vaj.) Otec zanechal svetličku svojej dcéry. (Škult.)

3. (čo) vzdať sa, zriecť sa niečoho, opustiť: z. svoje zlozvyky; Zanechajme detské hračky. (Čaj.)

4. (čo, koho, čo komu, koho na koho) poručiť ako dedičstvo; odkázať, nechať: Dlhov viac nežli šupák na streche zanechal. (kal.) Nevychovanú Marinku po sebe zanechal. (Kal.) Starí si umienili zanechať potomstvu pamiatku. (Kuk.) Na koho zanechám svoju manželku? (Záb.)

5. (čo) spôsobiť, nechať (stopu): z. v niekom hlboký, nezabudnuteľný dojem; z. na niečom nepriaznivé stopy;

6. zried. (čo) odložiť, nechať: Kde si zanechala rukavice? (Smrek.);

nedok. zanechávať, -a, -ajú

|| zanechať sa opustiť sa, rozísť sa: Či sa zoberú teraz, keď sa za mladi zanechali. (Tim.)

zanechať dk
1. koho, čo odísť od niekoho, niečoho; opustiť: pustili ty dwe častky domu, kteryžto tak pusty za mnohe roky zanechali (P. ĽUPČA 1627); s. frantissek tak wrucne kazal, že djtky swjch rodičuw dobrowolne zanechali (SPo 1690); nezaneha Pan swych milownjkuw (PoP 1723-24); abeo: odgjti, zanechati (WU 1750); zanechagme techdy nassá slowná hádanj (VP 1764); nebanugte, že zanechám tento plný úskostámi swet (WP 1768); ge sem se wiučil. skoly sem zanechal (KC 1791)
L. z. život umrieť: manželka welikem ohny musela swug žiwot tam zanechati (KRUPINA 1689)
2. nevziať so sebou, odložiť, uložiť: vrad pisarsky bude porádek sebrati a w této knize zanechati (RUŽOMBEROK 1598); zanechaj tu nadobu na strome (OR 1672); mal som zlozit od petista zlatich, toho polowicz zanechal sem pri ruku Geho Milosti (PODHRADIE 1717); p. pfectus zanechak pri mne listy (ŽILINA 1726);
x. pren neny k wedomosti našeg zanechane (MaS 1776)
F. pilug každy sweho, zanecheg cyzyho (SiN 1678)
3. zanedbať: praetermittere scribendi facultatem: priležitost zanechati (WU 1750); hram szem bosi zanyeháwal, marnosti som milowal (CPM 1768)
4. ponechať, podržať: P. Kristus zanechal nam pryklad (TC 1631); jednu kopowiczu posilam a druhu som musel zanechat, nebo se okotila (ROVŇANY 1755); o, Kryste, tobe djky wzdáwamw, žes nam Telo a Krew twu zanechal (UKK 1768); gak dluho mussy se 2400 fl kapital pro cento 6 zanechati, aby 720 interesu nosil (LU 1775); když dwe littery stoga proti, mosy se prázne mjsto zanechat (VP 1764); (On) aby hrjchy odnjal, sam seba zamordowaty zanechal (MiK 18. st); (o mede) wčelár druhu polowiczu wčelám na ziwnost na zimu zanecha (PR 18. st)
5. poručiť, odkázať, odovzdať: (Jesenksy Žigmond) mluwil, ze czeram dwum po pol tretja sto zlatom zanecha (H. JASENO 1629); (Michal) zobon turecky zanechal malemu synowy (KRUPINA 1690); roskaz od Geho welkomožnosty wssem poddanym zanechany gest (ZNIEV 1722); nektery boháč zanechal 96800 fl (LU 1775); Kristus Pán swug pokog netoliko učedlnjkum swym zanechal (CS 18. st); -ávať ndk
1. k 1: linquo: zanechawam (VT 1648); gak nemudre čynyme, když pre rozkoss Boha zanechawame (PP 1734); linqvo: zanecháwám (KS 1763); (sussicka) zanechawam was, uz sa w nebesach prechadzam (Pie 18. st); už ťa zanecháwám (PV 1782 E)
2. k 2: mladenecz niečo penezy na lúpež zanecháwal (PeP 1771)
3. k 4: kazatel pokritcuw na gegich swedomy zanechawa (KoB 1666); (cirkev katolicka) wssak predce nezanechawa gich do konce zarmutenych biti (MS 1758); supersedeo: prestáwám, zanecháwám (KS 1763); z gabolk libeznu wunj po sebe zanecháwá (SRo 1766); (:mnozj:) po tretj obrezanj bili, abj smilstwo zanechawalj (Káz 18. st)
4. k 5: pry tom wssecko zanechawam toliko na sskolu (RAKYTOVCE 1637); pocztiwe meno wam moge dytky zanechawam (PREŠOV 1666); wssetko po smerti geg zanechawa sestre Rebecze (PREŠOV 1697); abrelinqvo: zanecháwám; omitto: zanecháwám (KS 1763); male dety ptačka z ruki odletety zanechawagu (MiK 18. st); což se ustne zanechawa, richlegi se zapomina (SS 18. st)
5. k 3: desero: zanechawam (AS 1728); relinquo: zanechawam (ML 1779)
6. prenechať: (veci Janossa) to wssetko abi bilo widane, zanecháwa (PREŠOV 1697); rozwázánj tegto otázky mogim cžtenárum zanecháwám (LU 1775); zanechať sa dk
1. premeškať: desum: sa zanechati (KS 1763)
2. nechať si: Yežyssi k Annassowi dowésti zanechal se; zanechag sa tlúci a bičowati (BlR 18. st)

zanechať_1 zanechať zanechať_2 zanechať zanechať_3 zanechať

Zvukové nahrávky niektorých slov

zanechať: →speex →vorbis
ako hlupáci a zanechajúc comme des sots et vont
kde sme ju zanechali nous l'avons laissée
pamiatku a môj hrob zanechajú mémoire abolie et mon tombeau

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu