zanechať dok. nechať (význ. 2, 4, 6): z. dieťa doma samo; z. zlozvyky; z. po sebe siroty; z. niekomu majetok nechať ako dedičstvo; z. stopy;
nedok. zanechávať -a
zanechať, -á, -ajú dok.
1. (čo, koho) odísť od niekoho, ponechať bez opory, bez pomoci, opustiť: Za ním pošla i vdova, zanechajúc jediné dieťa. (Vaj.) Keď ste ma zanechali, (moje srdce) prestalo biť za vás. (Tim.)
2. (čo) opustiť nejaké miesto, odísť, vzdialiť sa z nejakého miesta: Andrejovi bolo voľnejšie, keď pri Podmoklí zanechal hranicu. (Vaj.) Otec zanechal svetličku svojej dcéry. (Škult.)
3. (čo) vzdať sa, zriecť sa niečoho, opustiť: z. svoje zlozvyky; Zanechajme detské hračky. (Čaj.)
4. (čo, koho, čo komu, koho na koho) poručiť ako dedičstvo; odkázať, nechať: Dlhov viac nežli šupák na streche zanechal. (kal.) Nevychovanú Marinku po sebe zanechal. (Kal.) Starí si umienili zanechať potomstvu pamiatku. (Kuk.) Na koho zanechám svoju manželku? (Záb.)
5. (čo) spôsobiť, nechať (stopu): z. v niekom hlboký, nezabudnuteľný dojem; z. na niečom nepriaznivé stopy;
6. zried. (čo) odložiť, nechať: Kde si zanechala rukavice? (Smrek.);
nedok. zanechávať, -a, -ajú
|| zanechať sa opustiť sa, rozísť sa: Či sa zoberú teraz, keď sa za mladi zanechali. (Tim.)