zamyslený príd. zahĺbený do myšlienok, zadumaný; svedčiaci o tom: z. chodec; z. pohľad;
zamyslene prísl.: kráčať z.;
zamyslenosť -i ž.
zamyslený -ná -né 2. st. -nejší príd.
zamyslený pohrúžený do myšlienok; svedčiaci o takomto pohrúžení • zadumaný • zahútaný: zadumaný, zahútaný pohľad • zahĺbaný • zahĺbený (do seba): išiel celý zahĺbaný • zahrúžený • zabratý: zahrúžený, zabratý do myšlienok • zasnený • zasnívaný: zasnený do svojich predstáv • expr. zabudnutý (Vajanský)
zasnívaný ponorený do snívania; svedčiaci o tom • zasnený: zasnívaný, zasnený mladík; má zasnené oči • snivý (ktorý často sníva; svedčiaci o tom): snivá povaha; snivý pohľad • zamyslený • zadumaný • zahútaný • zahĺbený • zahĺbaný • zahrúžený • pohrúžený • zabratý: chodí zahĺbený, zahrúžený do svojich snov • expr. zabudnutý (Vajanský) • expr. rozrojčený • zried. rozsnívaný
zamyslený príd.
1. zahĺbený, zabratý, ponorený do myšlienok, (celkom) zaujatý nejakými myšlienkami, zadumaný: z. chode; Čo vám chýba, že ste taká zamyslená? (Kal.)
2. vyjadrujúci, prezrádzajúci zamyslenie: z. pohľad (Urb.); z-é čelo (Ráz.);
zamyslene i zamysleno prísl.: dívať sa, hľadieť z., ísť, chodiť, kráčať z.;
zamyslenosť, -ti ž. zamyslenie, zadumanie, zadumanosť
zamyslený príd 1. zahĺbený, ponorený do myšlienok, (celkom) zaujatý nej. myšlienkami: Wendrinsky za sebou kona sweho wiedol, wssecek zamisleny bywsse (TURIEC 18. st) 2. vyjadrujúci, prezrádzajúci zamyslenie, zadumaný: malar kunsstowni speculiruge, gaku twar, zdalis weselu, nebo smutnu nebo zamislenu wimalowat ma (WS 18. st) 3. úmyselný, naplánovaný: přisahám zwlasst z holjho zrna aneb co z čehokoli pod zamislenu kradeži žaden wystupek včiniti se zawazugem (PONIKY 1793-98)