Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí

omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôb • zamdlieť • odpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadol • kniž. zomdlieť: dieťa zomdlelo • kniž. umdlieť: robiť do umdletia • expr.: zosypať sa • zložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilo • lek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieť • zájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radosti • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem

stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne

stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)

zamrieť 1. p. stŕpnuť 2 2. p. stíchnuť 1 3. p. omdlieť

zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

p. aj naľakať sa