zametať nedok.
1. metlou odstraňovať (z povrchu): z. smeti, lístie
2. metlou zbavovať smetí: z. dlážku, ulice
● nech si zametá pred vlastným prahom, domom, pred svojimi dverami nech sa stará o seba; expr. z. s niekým (nedôstojne) ho preháňať;
dok. zamiesť -metie -metú
zamiesť metlou odstrániť z povrchu smeti, nečistotu a pod. • pozametať: zametie, pozametá izbu i dvor • vyzametať • vymiesť (dôkladne): vyzametať celý byt, vymiesť všetky kúty • poodmetať • povymetať (postupne, na viacerých miestach): poodmetať prach z políc • primiesť (trochu zamiesť): pred návštevou primietla izbu
miesť, metie, metú, mietol, rozk. meť nedok.
1. arch. zametať: Metlička cudzie prahy metie. (Podj.)
● nová metla dobre metie (prísl.) na novom pôsobisku prejavuje človek vždy veľkú horlivosť;
2. nár. metie neos. je metelica, fujavica: Iste začne miesť, bude chujava. (Kuk.);
dok. k 1 zamiesť
zametať, -á, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) odstraňovať, odpratávať smeti (obyč. metlou): z. kuchyňu, chodbu, schody; z. ulice; Hľadel do dvora, kde zametala slúžka Zuza. (Tim.); pren. Jeseň zametá opŕchnuté lístie. (Al.) Žene treba šlep, čo izby zametá (Urbk.) čo sa vláči, ťahá po zemi.
● Nech si zametá pred vlastným domom (pred svojimi dverami, pred vlastným prahom) nech sa stará sám o seba, nech sa nemieša do cudzích vecí; expr. z. s kým panovačne sa k dakomu správať, sekírovať niekoho, rozkazovať niekomu: Dal hneď spočiatku slúžnemu so sebou zametať. (Taj.) Čochvíľa budú s nami ulice zametať (Urb.) nevážia si nás, nepokladajú nás za nič.
2. hovor. expr. (čím) vláčiť, ťahať niečo za sebou (po zemi, po dlážke ap.): Apúlik chodil zametajúc krídlami kabáta. (Kuk.); kaputom zametať cestu (Kal.);
pren. hovor. expr. zakášať: (Krt) napaduje na jednu nohu a ľavou rukou zametá. (Kuk.)
3. expr. rýchlo sa pohybovať, mihať sa: Tie ich nôžky zametajú hore strmým grúňom. (Pláv.);
opak k 1 zametávať, -a, -ajú;
zamiesť, -metie, -metú, -mietol dok. (čo i bezpredm.) zametaním odstrániť, odpratať smeti. z. dlážku, izbu, dvor;
nedok. zametať