zamieriť -i dok.
1. namieriť (význ. 1), zacieliť: z. pušku (na cieľ)
2. pustiť sa nejakým smerom, namieriť: z. do dediny, z. k dverám
mieriť -ri -ria mier! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (kam (čím); ø) ▶ nastavovať polohu (často strelnej zbrane, športového náčinia a pod.) na nejaký cieľ; určovať smer strely; syn. cieliť, zacieľovať, zameriavať: presne m.; m. do terča; m. na zajaca; m. prstom ukazovať; pištoľou mieri mužovi na hlavu; mieril tesne nad bránu; dlho sme mierili, kým sme vystrelili; kameňom mieril na strom; poležiačky sa mieri menej presne; Stoj! Kuzma mieri kužeľom svetla na utekajúceho. [J. Papp]; Mierili ta hore ďalekohľadmi a tiež hľadali. [A. Devečková]; neos. Predtým sa nepoužívali ani zameriavače, mierilo sa podľa oka. [VNK 2001] 2. (kam; kade) ▶ ísť, kráčať smerom k niekomu, k niečomu, pohybovať sa istým smerom; syn. cieliť, smerovať: dievčina mieri priamo k nám; bez slova mierila k dverám; lopta mierila vysoko nad bránu; ráznym krokom mieril na koniec záhrady; Ale Pátek už je na ulici a mieri hore dedinou. [R. Sloboda] 3. ((čím) na čo, na koho; proti komu, proti čomu; kam) ▶ sledovať istý úmysel, zámer; syn. cieliť: pochopila, kam tou otázkou mieri; viem, na čo mieriš; na koho mierila tá narážka?; bezpečnostné opatrenia nemieria proti obyvateľom; autorova satira mierila proti všetkým negatívam v spoločnosti; protestné aktivity mieria proti plánovanej dôchodkovej reforme; Nepotrebujem nič, - odvetil sváko, začínal tušiť, kam mierim. [I. Habaj] 4. publ. (kam) ▶ usmerňovať svoju činnosť istým smerom, zameriavať sa na istý cieľ; syn. smerovať: hráč mieri do zámorskej ligy; francúzsky krasokorčuliar mieri k tretiemu titulu; Jeho zverenkyne mierili vyššie. Chceli si zabezpečiť účasť v superlige. [Sme 1993] 5. (kam) ▶ (o veciach) byť zacielený, zamierený na niečo, niekam; syn. smerovať, cieliť, ísť: projekt, návrh mieri správnym smerom; kritika mierila aj do vlastných radov; Zašla na chodník, čo obchádzal mesto bokom a mieril k druhému kopcu. [K. Horák] ▷ dok. k 1 ↗ namieriť, k 2 ↗ zamieriť
dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)
2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa
3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa
nacieliť nastaviť nejaký predmet smerom na nejaký cieľ • zacieliť: nacielil, zacielil ďalekohľad na vzdialenú hviezdu • namieriť • zamieriť (obyč. zbraň): namieril, zamieril naňho puškou • nasmerovať • napraviť: nasmeroval, napravil kameru na herca • zastar. nameriť (Škultéty)
pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač
2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia
3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila
usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky
2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)
zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľby • vymerať • vymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku
2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalov • zried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný oblok • namieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozícii • orientovať: výskum orientovať iným smerom • usmerniť • upriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľov • obrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátať • vypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)
zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriť • zacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškou • zalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelil • voj. zamerať (na cieľ)
2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sa • dať sa • vydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domov • namieriť: namierila do centra mesta • vykročiť • vybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekárovi • expr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmi • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju
mieriť1, -i, -ia nedok.
1. (čím na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) zameriavať zbraň tak, aby výstrel z nej smeroval k vytýčenému cieľu, cieliť: poľovník, vojak mieri; n. puškou na srnca, m. do cieľa;
2. ísť určitým smerom, smerovať niekam: m. zo školy rovno domov, m. lyžicou rovno do úst; kritika mieri na zlé výsledky práce zameriava sa; m. na niečo v reči, rečami narážať;
dok. namieriť i zamieriť
zamieriť, -i, -ia dok.
1. (čo, čím na čo, na koho) nastaviť (najmä zbraň) smerom na nejaký objekt (na cieľ), nacieliť, zacieliť, namieriť: z. pušku na cieľ, z. ďalekohľadom na Mesiac; Môžete zamieriť na Nemca a zastreliť ho. (Tat.)
2. (kam) pustiť sa, dať sa nejakým smerom, namieriť: z. do domu, do mesta; Zamieril na chodník k bráničke. (Bod.) Zbadala muža a zamierila k nemu. (Zgur.)
3. (čo na čo) usmerniť dajakú činnosť na dačo, zacieliť, zamerať: z. na niečo svoju pozornosť;
nedok. zamierovať, -uje, -ujú