Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zamieriť -i dok.

1. namieriť (význ. 1), zacieliť: z. pušku (na cieľ)

2. pustiť sa nejakým smerom, namieriť: z. do dediny, z. k dverám

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zamieriť ‑i ‑ia dok.

mieriť -ri -ria mier! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (kam (čím); ø) ▶ nastavovať polohu (často strelnej zbrane, športového náčinia a pod.) na nejaký cieľ; určovať smer strely; syn. cieliť, zacieľovať, zameriavať: presne m.; m. do terča; m. na zajaca; m. prstom ukazovať; pištoľou mieri mužovi na hlavu; mieril tesne nad bránu; dlho sme mierili, kým sme vystrelili; kameňom mieril na strom; poležiačky sa mieri menej presne; Stoj! Kuzma mieri kužeľom svetla na utekajúceho. [J. Papp]; Mierili ta hore ďalekohľadmi a tiež hľadali. [A. Devečková]; neos. Predtým sa nepoužívali ani zameriavače, mierilo sa podľa oka. [VNK 2001]
2. (kam; kade) ▶ ísť, kráčať smerom k niekomu, k niečomu, pohybovať sa istým smerom; syn. cieliť, smerovať: dievčina mieri priamo k nám; bez slova mierila k dverám; lopta mierila vysoko nad bránu; ráznym krokom mieril na koniec záhrady; Ale Pátek už je na ulici a mieri hore dedinou. [R. Sloboda]
3. ((čím) na čo, na koho; proti komu, proti čomu; kam) ▶ sledovať istý úmysel, zámer; syn. cieliť: pochopila, kam tou otázkou mieri; viem, na čo mieriš; na koho mierila tá narážka?; bezpečnostné opatrenia nemieria proti obyvateľom; autorova satira mierila proti všetkým negatívam v spoločnosti; protestné aktivity mieria proti plánovanej dôchodkovej reforme; Nepotrebujem nič, - odvetil sváko, začínal tušiť, kam mierim. [I. Habaj]
4. publ. (kam) ▶ usmerňovať svoju činnosť istým smerom, zameriavať sa na istý cieľ; syn. smerovať: hráč mieri do zámorskej ligy; francúzsky krasokorčuliar mieri k tretiemu titulu; Jeho zverenkyne mierili vyššie. Chceli si zabezpečiť účasť v superlige. [Sme 1993]
5. (kam) ▶ (o veciach) byť zacielený, zamierený na niečo, niekam; syn. smerovať, cieliť, ísť: projekt, návrh mieri správnym smerom; kritika mierila aj do vlastných radov; Zašla na chodník, čo obchádzal mesto bokom a mieril k druhému kopcu. [K. Horák]
dok. k 1namieriť, k 2zamieriť

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


nacieliť nastaviť nejaký predmet smerom na nejaký cieľ • zacieliť: nacielil, zacielil ďalekohľad na vzdialenú hviezdunamieriťzamieriť (obyč. zbraň): namieril, zamieril naňho puškounasmerovaťnapraviť: nasmeroval, napravil kameru na hercazastar. nameriť (Škultéty)


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sachopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať saprichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sazahryznúť sapozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sazažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť savychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať savydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriťvykročiťpobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť savychytiť sarozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť saroztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sarozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľavanapraviť: napraviť niekoho na cestuskorigovať (smer): skorigovať dráhu letu raketynastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smeromnaviesťnavodiťnasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténuupraviťnaraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlynorientovať: autá treba orientovať okolo mestazregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdiumzameraťzacieliťzried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na športorientovať: výrobu orientovať na potravinyobrátiť: obrátiť záujem na niečofraz.: priviesť na pravú/dobrú cestupriviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)


zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľbyvymeraťvymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku

2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalovzried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný obloknamieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozíciiorientovať: výskum orientovať iným smeromusmerniťupriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľovobrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátaťvypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)


zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriťzacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškouzalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelilvoj. zamerať (na cieľ)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sadať savydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domovnamieriť: namierila do centra mestavykročiťvybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekároviexpr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmiexpr.: schytiť savychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mieriť1, -i, -ia nedok.

1. (čím na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) zameriavať zbraň tak, aby výstrel z nej smeroval k vytýčenému cieľu, cieliť: poľovník, vojak mieri; n. puškou na srnca, m. do cieľa;

2. ísť určitým smerom, smerovať niekam: m. zo školy rovno domov, m. lyžicou rovno do úst; kritika mieri na zlé výsledky práce zameriava sa; m. na niečo v reči, rečami narážať;

dok. namieriť i zamieriť


zamieriť, -i, -ia dok.

1. (čo, čím na čo, na koho) nastaviť (najmä zbraň) smerom na nejaký objekt (na cieľ), nacieliť, zacieliť, namieriť: z. pušku na cieľ, z. ďalekohľadom na Mesiac; Môžete zamieriť na Nemca a zastreliť ho. (Tat.)

2. (kam) pustiť sa, dať sa nejakým smerom, namieriť: z. do domu, do mesta; Zamieril na chodník k bráničke. (Bod.) Zbadala muža a zamierila k nemu. (Zgur.)

3. (čo na čo) usmerniť dajakú činnosť na dačo, zacieliť, zamerať: z. na niečo svoju pozornosť;

nedok. zamierovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

zamieriť dokonavé sloveso
(ja) zamierim VKdsa+; (ty) zamieriš VKdsb+; (on, ona, ono) zamieri VKdsc+; (my) zamierime VKdpa+; (vy) zamierite VKdpb+; (oni, ony) zamieria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zamieril VLdsam+; (ona) zamierila VLdsaf+; (ono) zamierilo VLdsan+; (oni, ony) zamierili VLdpah+;
(ty) zamier! VMdsb+; (my) zamierme! VMdpa+; (vy) zamierte! VMdpb+;
(nejako) zamieriac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zamieriť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor