zamestnanec -nca m. kto je v prac. pomere, pracovník: stály z. (podniku); školenie z-ov;
zamestnankyňa -e -kýň ž.;
zamestnanecký príd.: z. pomer
zamestnanecký -ká -ké príd.
pracovný súvisiaci s prácou, určený na prácu: pracovný čas • všedný (op. sviatočný): všedný deň • zastar. robotný: robotné šaty (op. nedeľné, sviatočné) • zamestnanecký: byť v zamestnaneckom pomere
zamestnanecký p. pracovný
zamestnanec, -nca m. kto je v pracovnom pomere, kto je niekde zamestnaný: z-i priemyslu, obchodu, železniční, poštoví z-i, štátni, verejní z-i; technickí, administratívni z-i;
zamestnankyňa, -ne, -kýň ž. žena, ktorá je v pracovnom pomere, ktorá je niekde zamestnaná;
zamestnanecký príd.: byť v z-om pomere;
zamestnanectvo, -a, str. hromad. hovor. zamestnanci: z. kovorobného priemyslu