Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zamestnaný príd.

1. kt. je v prac. pomere: z-á žena

2. zaneprázdnený: veľmi z. vedúci;

zamestnanosť -i ž.

1. odb. počet zamestnaných osôb v pomere k počtu práceschopných osôb: vzrast z-i; z. žien

2. zaneprázdnenosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zamestnaný; zamestnanosť ‑i ž.

pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


zamestnaný p. zaneprázdnený


zaneprázdnený intenzívne vtiahnutý do nejakej činnosti, majúci veľa povinností • zamestnaný: je zamestnaný rozhovorom s poslancamizaujatýzastar. zaňatý: zaujatý tancom, prácou


zaujatý 1. sústredený na nejakú činnosť • zaneprázdnenýzamestnaný: zaujatý, zamestnaný prácou, rozhovoromuchvátenýunesenýnadchnutý (mimoriadne zaujatý) • kniž. zapálený (hlboko zaujatý): uchvátená, zapálená tancomzabratý (do niečoho): zabratý do diskusiezastar. zaňatý (Kukučín)

2. posudzujúci zaujato, nespravodlivo; svedčiaci o tom • predpojatý: zaujatý, predpojatý proti modernému umeniu; zaujatý, predpojatý posudoktendenčný (majúci určitú tendenciu, uskutočňujúci určitý zámer) • neobjektívny (ktorému chýba objektivita; op. objektívny): tendenčná, neobjektívna kritika

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zamestnaný príd.

1. ktorý je v zamestnaní, v pracovnom pomere: z-é ženy; nie je z-á nie je v pracovnom pomere;

2. zaujatý prácou, zaneprázdnený;

zamestnanosť, -ti ž.

1. počet, množstvo zamestnaných v určitom období: búrlivý rozvoj z-i, vzrast z-i v priemysle, zvýšiť z.;

2. zaneprázdnenosť

Morfologický analyzátor

zamestnaný príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) zamestnaný; (bez) zamestnaného; (k) zamestnanému; (vidím) zamestnaného; (o) zamestnanom; (so) zamestnaným;

(dvaja) zamestnaní; (bez) zamestnaných; (k) zamestnaným; (vidím) zamestnaných; (o) zamestnaných; (so) zamestnanými;


(jeden) zamestnanejší; (bez) zamestnanejšieho; (k) zamestnanejšiemu; (vidím) zamestnanejšieho; (o) zamestnanejšom; (so) zamestnanejším;

(dvaja) zamestnanejší; (bez) zamestnanejších; (k) zamestnanejším; (vidím) zamestnanejších; (o) zamestnanejších; (so) zamestnanejšími;


(jeden) najzamestnanejší; (bez) najzamestnanejšieho; (k) najzamestnanejšiemu; (vidím) najzamestnanejšieho; (o) najzamestnanejšom; (s) najzamestnanejším;

(dvaja) najzamestnanejší; (bez) najzamestnanejších; (k) najzamestnanejším; (vidím) najzamestnanejších; (o) najzamestnanejších; (s) najzamestnanejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) zamestnaný; (bez) zamestnaného; (k) zamestnanému; (vidím) zamestnaný; (o) zamestnanom; (so) zamestnaným;

(dva) zamestnané; (bez) zamestnaných; (k) zamestnaným; (vidím) zamestnané; (o) zamestnaných; (so) zamestnanými;


(jeden) zamestnanejší; (bez) zamestnanejšieho; (k) zamestnanejšiemu; (vidím) zamestnanejší; (o) zamestnanejšom; (so) zamestnanejším;

(tri) zamestnanejšie; (bez) zamestnanejších; (k) zamestnanejším; (vidím) zamestnanejšie; (o) zamestnanejších; (so) zamestnanejšími;


(jeden) najzamestnanejší; (bez) najzamestnanejšieho; (k) najzamestnanejšiemu; (vidím) najzamestnanejší; (o) najzamestnanejšom; (s) najzamestnanejším;

(tri) najzamestnanejšie; (bez) najzamestnanejších; (k) najzamestnanejším; (vidím) najzamestnanejšie; (o) najzamestnanejších; (s) najzamestnanejšími;


ženský rod

(jedna) zamestnaná; (bez) zamestnanej; (k) zamestnanej; (vidím) zamestnanú; (o) zamestnanej; (so) zamestnanou;

(tri) zamestnané; (bez) zamestnaných; (k) zamestnaným; (vidím) zamestnané; (o) zamestnaných; (so) zamestnanými;


(jedna) zamestnanejšia; (bez) zamestnanejšej; (k) zamestnanejšej; (vidím) zamestnanejšiu; (o) zamestnanejšej; (so) zamestnanejšou;

(dve) zamestnanejšie; (bez) zamestnanejších; (k) zamestnanejším; (vidím) zamestnanejšie; (o) zamestnanejších; (so) zamestnanejšími;


(jedna) najzamestnanejšia; (bez) najzamestnanejšej; (k) najzamestnanejšej; (vidím) najzamestnanejšiu; (o) najzamestnanejšej; (s) najzamestnanejšou;

(tri) najzamestnanejšie; (bez) najzamestnanejších; (k) najzamestnanejším; (vidím) najzamestnanejšie; (o) najzamestnanejších; (s) najzamestnanejšími;


stredný rod

(jedno) zamestnané; (bez) zamestnaného; (k) zamestnanému; (vidím) zamestnané; (o) zamestnanom; (so) zamestnaným;

(tri) zamestnané; (bez) zamestnaných; (k) zamestnaným; (vidím) zamestnané; (o) zamestnaných; (so) zamestnanými;


(jedno) zamestnanejšie; (bez) zamestnanejšieho; (k) zamestnanejšiemu; (vidím) zamestnanejšie; (o) zamestnanejšom; (so) zamestnanejším;

(tri) zamestnanejšie; (bez) zamestnanejších; (k) zamestnanejším; (vidím) zamestnanejšie; (o) zamestnanejších; (so) zamestnanejšími;


(jedno) najzamestnanejšie; (bez) najzamestnanejšieho; (k) najzamestnanejšiemu; (vidím) najzamestnanejšie; (o) najzamestnanejšom; (s) najzamestnanejším;

(štyri) najzamestnanejšie; (bez) najzamestnanejších; (k) najzamestnanejším; (vidím) najzamestnanejšie; (o) najzamestnanejších; (s) najzamestnanejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zamestnaný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor