Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

založiť dok.

1. dať, umiestniť do istej polohy: z. reťaz na dvere, z. koňovi uzdu, z. (si) ruky za chrbát, pod hlavu, v bok; z. si okuliare nasadiť si; z. knihu do knižnice odložiť; z. spisy do kartotéky zaradiť

2. dať niekde a zabudnúť na to, zapotrošiť: z. niekde list

3. vložením niečoho označiť: z. si stranu v knihe

4. naukladaním niečoho zapratať; zatarasiť: z. stôl knihami; z. dvere nábytkom

5. dať základ vzniku niečoho, vytvoriť, ustanoviť; vybudovať, vystavať: z. novú stranu, z. družstvo; z. si rodinu; z. časopis; z. oheň, požiar spôsobiť; šport. z. útok rozvinúť

6. zobrať za základ, podstatu: vynález z-l na jednoduchom princípe; rátanie z-ené na desiatkovej sústave

7. byť založený mať isté založenie: je optimisticky z-ený

8. dať ako záloh: z. šperky, majetok

9. hovor. vypomôcť (peňaž.) pôžičkou, darom: z. niekoho tisíckou

(stáť, čakať, prizerať sa ap.) so z-enými rukami nečinne;

nedok. k 1, 3 – 6, 8, 9 zakladať

// zakladať sa mať základ, pôvod, byť založený: údaje sa z-li na pravde; povera sa z-á na nevedomosti

// zakladať si veľmi si ceniť; hrdiť sa: z. si na svojom pôvode; z. si na deťoch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
založiť ‑í ‑ia dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmihovor. expr.: zapatrošiťzapotrošiťzašantročiťodšantročiťodpásťodpeľaťodpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)alhovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatárihovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúčenár. zaratiť (Šoltésová)potratiťpostrácaťporoztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovkyroztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po polihovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky vecizaložiťpodieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podelaprísť o niečozastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinunedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovalikniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získalhovor. expr.: prekašlaťprekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

p. aj premárniť


ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcuurčiť: určiť náplň práce

2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriťkniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákonyzaložiťvybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciuzriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vláduadmin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu


utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracoviskuvytvoriťkniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiustvárniťzobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmírezložiťskomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obrazpovytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladostiexpr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaoskniž. kreovať: kreovanie spolkupritvoriť (dodatočne utvoriť)

2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriťzaložiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vláduvybudovať: vybudovať v obvode škôlkuzriadiťurobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihriskozostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výborupoutváraťpovytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky


vybudovať 1. stavebným, technickým postupom dať vznik niečomu • vystavaťvystaviťpostaviť: v obci vybudovali, vystavali, vystavili novú školu, športové ihriskozbudovať: zbudovanie modernej nemocnicezriadiťutvoriťvytvoriť: z poloprázdnej budovy sa podarilo zriadiť, utvoriť laboratóriumpostavať (vybudovať viac objektov)

2. uskutočniť výstavbu niečoho, dať niečomu základ existencie • utvoriťvytvoriť: vybudovanie, utvorenie funkčného súdnictvavystavať: vystavať školstvozriadiť: zriadiť pobočkuzaložiťkniž. osnovať (dať základ vzniku): založiť, osnovať nový spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, konštituovanie veľvyslanectva


zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu • ohnúť: zahnúť, ohnúť klineczalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prstpodhnúťzaložiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňuprehnúť (papier, list, obyč. napoly) • stočiťskrútiť (v polohe oblúka spojiť) • pozahýbaťpozahýnaťpozahybovať (postupne zahnúť)

2. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer pohybu • zabočiťodbočiťzájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cestyhovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkoviskoskrútnuť saskrútiť sastočiť sazakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava


založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1


zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniťvyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť časobsadiťzaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujatézaložiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihamihovor. zaprataťprepchaťpreplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobuspozapĺňaťpozakladať (postupne zaplniť, založiť)


zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahataťzahatiťzahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulicezabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdamizablokovaťzapchaťzastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávkyhovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňamizaťaťzarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihamizried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zakladať1, -á, -ajú nedok.

1. (čo) dávať podnet k vzniku niečoho, klásť, dávať základ niečomu, pričiňovať sa, aby niečo vzniklo; zriaďovať, budovať: z. mestá, dediny, osady, z. rybníky, vinohrady, sady; z. rodinu, domácnosť; z. školy, podniky, družstvá, z. spolky, z. časopisy; stav. zakladanie stavieb; šport. z. útok;

2. (čo) dávať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiesťovať, klásť; vkladať; prikladať: z. (dynamitovú) nálož, z. sondu; z. pasce na myši, z. udicu; z. si kapsu na plece; Odväzuje batoh a zakladá ho mne. (Fig.) Nezakladá si močku, ale fajčí cigarety. (Taj.) Tetka Zuza im kapustné listy zakladajú na nohy. (Tim.)

hovor. z. ruky do lona prestávať pracovať, začínať sa oddávať leňošeniu, nečinnosti;

3. (čo) obliekať si, dávať na seba (najmä na hlavu); naťahovať, nasadzovať: z. si klobúk, čiapku; z. si okuliare (na nos); Zakladá si ju (šatku) a pozerá sa v zrkadle. (Stod.); z. chomút koňovi; pren. z. chomút, slučku niekomu na krk (na šiju) spútavať ho (zaväzkami), viazať, zaväzovať ho;

4. (čo) ukladať, odkladať: z. spisy, doklady; z. (kartotečné) lístky do kartotéky;

5. (čo pod čo) klásť pod niečo, podkladať: z. dláto pod vrchnák, z. sochor pod bremeno;

6. (čo za čo) umiesťovať, klásť, zasúvať za niečo: z. si ruky za chrbát, za hlavu; Začal zakladať šnúrky za háčiky (pri šnurovaní). (Fig.) Nepáči sa mu náručný (vôl), že si špatne nohy zakladá (Tim.) že zakáša.

7. (čo) robiť záhyb na niečom, zahýnať, zahýbať: z. okraj na látke; z. dĺžku na šatách, na kabáte;

8. (čo) zapaľovať, podpaľovať, rozkladať (oheň): z. oheň v peci, v sporáku; z. vatry;

9. práv. (čo) byť, stávať sa (právnym) podkladom pre niečo; tvoriť, vytvárať (právny) podklad pre niečo: konanie, ktoré zakladá trestný čin; činnosť zakladajúca pracovný pomer; listina, ktorá zakladá nejaké právo;

dok. k 1-8 založiť1

zakladať2, -á, -ajú nedok. (čo čím) zakrývať, pokrývať, prikrývať: z. obloky plachtami; z. otvory doskami; Brána s nezatvárala, zakladala sa veľkými kameňmi. (Bedn.);

dok. založiť2

zakladať3, -á, -ajú nedok. (čo) dávať, odovzdávať do zálohy: z. cennosti v záložniach (Jes.); (Anča) zakladala, predávala háby. (Taj.);

dok. založiť3


založiť1, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť základ dačoho, dať základy dačomu; ustanoviť, uviesť do činnosti, do života, spôsobiť vznik dačoho, zriadiť: z. štát, republiku, z. mesto, dedinu, osadu; z. školu, univerzitu; z. evidenciu; z. časopis; z. rybníky, sady, z. (si) rodinu, domácnosť; šport. z. útok; z. včeliu čeľaď;

2. (čo) dať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiestiť, položiť; zapraviť, vložiť, postaviť, nastaviť, vstaviť: z. siete, udicu, osídla, z. míny, z. pasce na myši; z. dynamit, sondu; Tŕnia založili do dvier. (Ráz.) Založiť balvan na koľaj, vlak sa vyšmykne. (Kuk.) Starec si založí ruky do bokov. (Heč.) Gažovič opatrne zamykal komoru na kľúč, potom založil aj visiacu zámku. (Laz.)

hovor.: z. ruky do lona prestať pracovať; sedieť, prizerať sa, pozerať sa, čakať ap. so založenými rukami nečinne, bez záujmu, ľahostajne; leňošiť;

3. (čo) obliecť si, dať na seba; natiahnuť si, nasadiť si: z. si okuliare (na nos), z. si klobúk, čepiec, šatku, z. si šál na krk; z. si kapsu na plece; z. chomút koňovi; pren. z. chomút, slučku dakomu (na šiju) spútať ho;

4. (čo) uložiť, doložiť: z. spisy, doklady; z. účty; z. evidenčný list do kartotéky;

5. (čo) položiť na neznáme miesto, odložiť, zapatrošiť: Ja som ten list založil a don Fernando ho našiel v knihe. (Fel.)

6. (čo pod čo) podložiť, podsunúť: Kľúča nebolo a Ivan bez váhania založil dláto pod vrcheň a vyvážil ho zo závesov. (Kuk.)

7. (čo za čo, do čoho) položiť, zasunúť za dačo: z. (si) ruky za chrbát, za hlavu; Založili si za klobúky chvojky. (Kal.) Jeho zvyčajná pozitúra je, že si založí pravú ruku na prsia do kožucha a tak hovorí. (Jégé)

8. (čo) urobiť na niečom záhyb, podhnúť, zahnúť: z. dĺžku na šatách;

9. (čo) zapáliť, podpáliť, rozložiť (oheň): z. oheň v peci, v sporáku; z. vatru;

nedok. k 1-4, 6-9 zakladať1

založiť2, -í, -ia dok. (čo čím)

1. porozkladať viac vecí po dačom, obložiť dačo dačím; zatarasiť: Hostinský založil celý stôl jedením a pitím. (Kuk.) Navláčil z poľa hrachoviny a zložil ňou kút s lubcovou posteľou. (Fig.)

2. zakryť, prikryť, pokryť: z. oblok plachtou; Najčastejšie vykopali za stavaním hlbokú jamu a založili ju dvercami. (Fig.);

nedok. k 2 zakladať2


založiť3, -í, -ia dok.

1. (čo) dať, uložiť, odovzdať do zálohu, prenechať ako záloh. z. hodinky, kabát, klenoty, šaty; z. zlatú retiazku;

2. hovor. (koho čím) vypomôcť dakomu peniazmi, finančne: z. dakoho stovkou;

nedok. k 1 zakladať3

|| založiť sa hovor. dať si veci do zálohu. Viem. Založil si sa. (Čaj.)

Morfologický analyzátor

založiť dokonavé sloveso
(ja) založím VKdsa+; (ty) založíš VKdsb+; (on, ona, ono) založí VKdsc+; (my) založíme VKdpa+; (vy) založíte VKdpb+; (oni, ony) založia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) založil VLdsam+; (ona) založila VLdsaf+; (ono) založilo VLdsan+; (oni, ony) založili VLdpah+;
(ty) založ! VMdsb+; (my) založme! VMdpa+; (vy) založte! VMdpb+;
(nejako) založiac VHd+;
založiť_1 založiť založiť_2 založiť založiť_3 založiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

založiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor