zalichotiť dok.
1. povedať lichôtky, polichotiť: z-li nám, že sme najlepší
2. vzbudiť príjemný pocit, zapáčiť sa: z-lo mu, že ho chválili
zalichotiť, -í, -ia dok.
1. (komu, zried. i bezpredm. pren. i čomu) príliš vychváliť dakoho, aby sa získala jeho priazeň, povedať lichôtky, zalíškať sa, polichotiť: „Páni mešťania, za-koho ste?“ zalichotil im pán Zobiecky. (Kuk.) Z figliarstva Daniel zalichotil. (Tim.); pren. Aby človek dobre maľoval, musí zalichotiť žalúdku (Al.) musí si zajesť.
2. (komu) zapáčiť sa, polahodiť (o javoch): Hrdosť mu dvíha mocnú hruď, keď mu zalichotí myšlienka. (Kuk.)
|| zalichotiť sa získať si priazeň, náklonnosť, sympatie niekoho, dostať sa do priazne, obľuby u niekoho; zalíškať sa, polichotiť: Aby sa županovi zalichotili, zradia vlastného otca. (Jégé)