zalichotiť dok.
1. povedať lichôtky, polichotiť: z-li nám, že sme najlepší
2. vzbudiť príjemný pocit, zapáčiť sa: z-lo mu, že ho chválili
lichotiť -tí -tia lichoť! -til -tiac -tiaci -tenie nedok. 1. (komu (ako)) ▶ vychvaľovaním, lichôtkami al. iným prehnane milým správaním usilovať sa získať niečiu priazeň, náklonnosť; syn. líškať sa, zaliečať sa: l. šéfovi s maximálnou servilnosťou; rád lichotí mladým ženám; Vysielal obdivné pohľady a lichotil jej aj v slovných náznakoch. [L. Hagara]; Môžeme vám povedať bez lichotenia, že si zaslúžite lepší honorár. [Ľ. Zúbek] 2. iba v 3. os. sg. (komu, čomu) ▶ spôsobovať príjemný pocit, tešiť; syn. lahodiť, dobre padnúť: záujem mužov jej lichotí; myšlienka na postup v práci mu lichotila; môže vám l. to, že ste dokázali zvládnuť náročnú situáciu; radi počúvame slová obdivu, lichotiace našej márnomyseľnosti; Herci sú nadšenejší než predtým, úspech lichotí a povzbudzuje. [J. Gregorec]; Každému človeku lichotí a robí dobre, keď má pozorného poslucháča. [InZ 1999] ▷ dok. ↗ zalichotiť, polichotiť
zalichotiť, -í, -ia dok.
1. (komu, zried. i bezpredm. pren. i čomu) príliš vychváliť dakoho, aby sa získala jeho priazeň, povedať lichôtky, zalíškať sa, polichotiť: „Páni mešťania, za-koho ste?“ zalichotil im pán Zobiecky. (Kuk.) Z figliarstva Daniel zalichotil. (Tim.); pren. Aby človek dobre maľoval, musí zalichotiť žalúdku (Al.) musí si zajesť.
2. (komu) zapáčiť sa, polahodiť (o javoch): Hrdosť mu dvíha mocnú hruď, keď mu zalichotí myšlienka. (Kuk.)
|| zalichotiť sa získať si priazeň, náklonnosť, sympatie niekoho, dostať sa do priazne, obľuby u niekoho; zalíškať sa, polichotiť: Aby sa županovi zalichotili, zradia vlastného otca. (Jégé)