Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zaliať -leje -lejú dok.

1. prikryť tekutinou; výdatne poliať: vlna ho z-la zaplavila; z. kapustu vodou, z. kávu; priesady treba poriadne z.

2. obliať (na povrchu): krv mu z-la tvár, z-l ho pot;

pren. z-l ju rumenec začervenela sa; izba z-ta slnkom ožiarená

3. niečím tekutým vyplniť (otvor); tým uzavrieť al. skryť: z. základy cementom; z. zátku voskom;

nedok. i opak. zalievať -a

// zaliať sa dostať sa pod tekutinu: cesta sa z-la vodou;

pren. oči sa jej z-li slzami;

nedok. zalievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

zaliať ‑leje ‑lejú ‑lial dok.; zaliať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

zaliať sa zaleje sa zalejú sa zalej sa! zalial sa zalejúc sa zaliaty zaliatie sa dok.

zaliať zaleje zalejú zalej! zalial zalejúc zaliaty zaliatie dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenela • zahorieť • poet.: zabronieť • zabronieť sa • zbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelo • začervenať sa • rozčervenieť sa • expr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakov • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa • zrumenieť • zried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenili • zapáliť sa • zaliať sa červeňou • expr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňou • poet. zardieť sa

poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkou • popolievať • pooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať • oprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodou • okúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačky • expr.: ošustnúť • ochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody

2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiť • zvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zem • zaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvety • popolievať • pozalievať (postupne, viac vecí) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listy • zried. postreknúť

zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsť • vybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potoka • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštu • expr. doskočiť (Ondrejov) • hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domov • expr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veci • expr.: frknúť • šibnúť: frkol, šibol za roh • hovor. expr.: zaletieť • zatrieliť (rýchlo)

2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúť • podbehnúť • zaliať sa • navrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

4. porov. zabehať sa 1

začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sa • zapáliť sa • kniž.: zapýriť sa • zarumeniť sa • zrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumení • expr. zapŕliť sa • poet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav) • zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňou • očervenieť • sčervenieť • zahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zore • poet.: zabronieť • zabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôd • rozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenela • spurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať

zaliať naliať na niečo tekutinu (obyč. v množstve): zaliať šalát majonézou • poliať • obliať (po povrchu): poliať kvety; obliať stôl vínom • zaplaviť (väčšiu plochu): voda zaplavila polia, pren.: zaliala, zaplavila ho radosť; slnko zalialo, zaplavilo krajinu • zatopiť (celkom zaliať): povodeň zatopila domy • podliať (pod niečo): podliať mäso vínom

zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdy • zaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhrady • vytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicu • podplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplavili • odb. inundovať: inundovaná oblasť

2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavci • zahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťou • zaplniť • obsadiť: deti zaplnili, obsadili dom • obliať • zaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

zaliať, -leje, -lejú dok.

1. (čo, koho; čo, koho čím) obliať (tekutinou, tekutou látkou), naliať na niečo, na niekoho tekutinu; poliať: (Voda) zaliala polia na záhumniach. (Janč.) Vyvalila vázu s kvetmi, zaliala stôl. (Jégé); z. uhorky octom, z. piškóty krémom; Postavila žltú kašu, zaliala ju mliekom. (Tim.); pren. expr. Mesačné svetlo zalialo lúku (Zgur.) ožiarilo. Kúpeľňu zalial slnečný jas (Laz.) osvietil, ožiaril; pren. zaliala ho zlosť veľmi sa nahneval; zaliala ho radosť veľmi sa potešil; zalial ho rumenec začal sa červenať; krv ho zaliala začala mu tiecť z nosa al. z úst krv; pot ho zalial začal sa veľmi potiť; slzy ju zaliali začala veľmi plakať; z. (vínom) smútok, žiaľ, nešťastie, radosť zapiť;

2. (čo čím) naplniť liatím tekutiny, vyplniť, naplniť, zaplniť tekutinou. z. rúrky izolačnou hmotou, z. medzery (v stene) maltou, z. zátky fliaš smolou;

3. (čo) poskytnúť rastlinám, zemi vlahu, poliať: z. strom, kvety; z. pôdu pred sadením;

nedok. i opak. zalievať, -a, -ajú

|| zaliať sa

1. (čím i bezpredm.) úplne sa ponoriť do tekutiny: Oči sa jej zaliali slzami. (Jil.); pren. líca sa jej zaliali červeňou, rumencom začervenala sa, očervenela; tvár sa zaliala úsmevom (Tim.) objavil sa na nej úsmev

● ide sa zaliať (vínom) veľa, dychtivo, hltavo pije;

2. nár. utopiť sa: Vo Váhu sa zalial nejeden Likavčan. (Ráz.);

nedok. zalievať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

zaliať [-iať, -át, -ét, -ít] dk
1. čo poliať, pokryť (tekutou látkou, tekutinou) niečo: hnedky horeznak na zem spadel a krw ho zalala (BECKOV 1727); geho syn z gistim rajtlom brezowim geho ces hlawu tak ramenite uderil, že ho hnedky kru welicze zaliala (V. ČEPČÍN 1734); superflua campis flumina: woda zakryla, zaléla meze (KS 1763); aby wytekagjcý z odrezaného réwu saft pozustalého pupence nezalil a nezatopil (SN 1772)
F. o, gak welika hanba prikrige a zalege twar twogu, čloweče, kdi w ten den (súdny) twe oplzle slowa oznamene budu wsseckim lidem (SJ 18. st) zahanbíš sa, začervenáš sa
2. čo pokryť niečo vrstvou nej. materiálu: dal som panu kaplanowy w dreweneg swetnycžky spodek zaljaty, platyl som spolu y z aldomassem fl 3 d 12 (ZVOLEN 1642 E); murari domaci zaleli padlass nad sladowniu lagstrichom; druhi podlass nad zbivanicu tez v piovare lagstrichom zalely (PUKANEC 1724);
x. pren náb hle, hnedky horici hnew syna sweho (matka) zalila a uhasila (MS 1749) utíšila
3. zaliatím pripraviť, naložiť niečo: kolko zalege s jaczmena a kolko zwary warek pywa (BUDATÍN 1690 U2); novotni pivovar už dwa wari piwa nawaril dobreho, dwa sladi ma w roboce, treci dam dnes zaljac (BATIZOVCE 1760)
4. koho čo zaliatím usmrtiť, utopiť, zničiť niekoho, niečo: wým o mnohich, kterich nenadále zwer roztrhal, pokrm zahrdusil, napog zalil (SK 1697); proč nedopustil prwnjho dne náhlý negaký prjwal, který by gich byl náhlé zalel (MP 1718); preklata neh bude ta hodina, v kteru si ma splodil, precoze si ma w prweg kupeli nezalal (SJ 18. st)
5. čo (s) čím upevniť, uzavrieť niečo zaliatím (olovom, smolou ap.): dal sem na fortny panwicze y babke olowom zalyaty; kowaczowy za olowo, co do kamenia (fortného) valecz w koleczku zalial, dal sem d 18 (ZVOLEN 1651); druhe pak dwe (truhly) dal smolu a kligem zaljti (VP 1764); musegu desky tesno jedna pri druhej položene býti, aby se wssecke diry zapchali aneb můžu se diry ze smolu zaláti (VOv 1779); -ievať [-ie-, -é-, -í-] ndk k 1: Anči hluchey, co zaliewala w kostole sklepi, 10 den (ZVOLEN 1626); tehda chitil Karas Misska a za bradu vchitil a byl, až ho krw zalewala (NOVOHRAD 1652); kdo ohen horicy zalgewal (TURIEC 17. st); diluvio: z wodu zaléwám, prikrywám; undo pers.: wylewá, zalewá, rozlewá se z brehúw; affundo: naléwám, priléwám, zaléwám (KS 1763); konopiska a kapusniska, kdyss Hruon gest welky, priliz zalgewa (BADÍN 1770); zalyweg tu wodu, co se kopriwa warila (RG 18. st);
x. pren náb kdy P. aposstol sstipy a zaliwa, Búh gest, ktery zrost dawa (COB 17. st); a když guž vsta otwirá, že slowo prerekne, vmislenu reč slze gemu zaliwagu (ŽU 1760)
F. že gako woda ohen zaliwa, tak almuzna hrichy zhlazuge (CS 18. st); k 3: sladu hotoweho nachazý se šestero zalyatye, czo se zalyewa po pyety luknyech (TRENČÍN 1613); k 5: dalo se klampirowi za praczy, kdy kryz k halcze zaliewal aneb letowal, d 50 (ŽILINA 1617); murarowy, czo zaliwal obloki a diru na sekrestigi, wilamanu armarigu wsacal a kazatelnicu poprawal; na gednu (kanvu) nowi wrchnak a druhu pod uchom a na spodku zaliewal (ZVOLEN 1622); dali sme smoli, kterou smolou zaliewali zlebi na pana Boriho dome, d 10 (KRUPINA 1710); murarowi, cuo mrezezalewal olowom (PUKANEC 1724); zalgewal sem dwanast pantou z olowom do oken (ORLOVÉ 1745); -vávať [-é-] frekv k 1: frequentativa secunda sunt: přeléwáwati, přiléwáwati, rozléwáwati, wyléwáwati, zaléwáwati (PD 18. st); zalievať sa [-ie-, -é-] ndk
1. úplne sa pokrývať povrchovo tekutinou: mé ale očy slzami se zaléwagi a začjnam wzdjchati, kwjliti a plakati (VP 1764);
x. pren náb ty sy (Mária) gediné wynowatych potessenj, na kterú se ohlédagú mnohych zalewagyce se oči (BlR 18. st) zaslzené
F. z. sa celý potom náb byť celkom spotený: widim Adama pracowaty, az sa cely potom zaliewa (MiK 18. st)
2. topiť sa: opprimor: zaléwám sa, topjm sa (KS 1763)

zaliať sa [-ia-, -á-, -é-] dk
1. utopiť sa: aby tak welikého potentáta a swěta panownjka wezuce, loďj se mohla zalétj (MP 1718); kompa, na ktereg sa Zawazanja na druhu stranu prewazaly, we Waze sa zalala (BELUŠA 1765); chce sa nekdo utopit? Nech sa pre mna wodi napige, nech se utopi, nech se zalege, ga ho odtat newitahnem (MS 1758); gesšťe dobre, že si sá ti nezalál! Neb aspoň w tebe gešťe gedního osla buďe osada míťi (BU 1795);
x. pren náb gaky prostredek bis hledal, abis se wodami morskima nezalal (MiK 18. st) nebol utopený
2. nadmieru sa napiť, upiť sa na smrť: tak korhel, pigak, žrač neponecha korhelstwy, až kdiž sa winom neb palenim zalege, neb krk wilomj aneb we wode sa zatopi (MiK 18. st)

zalievať, zalievavať p. zaliať

Zvukové nahrávky niektorých slov

zaliať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

bez slova zaliala vrecúško čaju ≈ son sachet de thé
grófka a zaliali ju ≈ la comtesse en fondant

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a zalejú ju slzy ≈ a zalejí ji slzy
im zaliali oči a ≈ jim zalily oči a
jej zalejú judášske slzy ≈ jí polijí jidášské slzy
mi zaliala oči, a ≈ mi zalila oči, a
oči sa mu zaliali ≈ oči se mu zalily
veď mi všetko zaleje ≈ vždyť mi všechno pomokne
zaleje celý krvou a ≈ celý zaleje krví a
zaliali slzami a vybehla ≈ zalily slzami a vyběhla
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

mu zaliala tvár, bola ≈ engulfed his face was
oči jej zaliali slzy ≈ tears in her eyes
oči, pot mu zalial ≈ eyes, sweat streaming his
oči sa jej zaliali ≈ her eyes welled with
oči sa zaliali slzami ≈ eyes welled with tears
oči zaliali slzami, vedel ≈ eyes teared, he knew
pot mu zalial tvár ≈ sweat streaming his face
zalial ho pocit viny ≈ guilt trickled through him
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu