zaletieť -í -ia dok.
1. letom sa niekam dostať: vták z-l do hory;
pren. zrak mu z-l k obrazu
2. expr. zabehnúť (význ. 2): z-l po doktora;
pren. z. v mysli, myšlienkami do minulosti zaspomínať si
3. rozšíriť sa (význ. 3), doniesť sa, preniknúť: hlas zvona z-l do diaľky, chýr o tom z-l až k nám;
nedok. i opak. zalietať -a, zaletovať1
zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsť • vybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potoka • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštu • expr. doskočiť (Ondrejov) • hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domov • expr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veci • expr.: frknúť • šibnúť: frkol, šibol za roh • hovor. expr.: zaletieť • zatrieliť (rýchlo)
2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo
3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúť • podbehnúť • zaliať sa • navrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami
4. porov. zabehať sa 1
zaletieť p. zabehnúť 1
zaletieť, -í, -ia dok.
1. letom, letením sa niekam dostať, doletieť: Ďalej zaletieť i jemu (drozdovi) ťažko v tejto sparine. (Kuk.)
2. hovor. expr. rýchlo zabehnúť, odbehnúť niekam: (Mara) zaletela domov. (Taj.)
3. (ozvuku, o zpráve) preniknúť, dostať sa, doľahnúť niekam: Z hory zaletel sem náznak ľudského hlasu. (Jil.) Z tichých chyžiek málokedy zaletí zvesť o našom žití. (Vlč.); pren. Tomášove myšlienky zaleteli domov (Zúb.) spomenul si, zaspomínal si na domov;
nedok. i opak. zaletovať1, -uje, -ujú i zalietať1, -a, -ajú