zakončiť, -í, -ia, rozk. -nči/-nč dok.
1. (čo, čo čím) doviesť do konca, skončiť, ukončiť, dovŕšiť: z. prácu, z. stavbu; z. rozhovor, debatu, prednášku; Deň sme zakončili spevom a tancom. (Tim); z. život (Al) zomrieť;
2. (čo čím, ako) dať dačo na koniec, na okraj dačoho; ukončiť, opatriť niečo na konci, na okraji niečím: komín zakončený betónovou doskou, šaty zakončené volánikom; živôtik zakončený špicou;
nedok. zakončovať, -uje, -ujú i zakončievať, -a, -ajú
|| zakončiť sa skončiť sa, ukončiť sa: vysielanie sa zakončilo; S článkom v novinách sa zakončilo jubileum. (Taj.);
nedok. zakončovať sa i zakončievať sa