Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

založiť dok.

1. dať, umiestniť do istej polohy: z. reťaz na dvere, z. koňovi uzdu, z. (si) ruky za chrbát, pod hlavu, v bok; z. si okuliare nasadiť si; z. knihu do knižnice odložiť; z. spisy do kartotéky zaradiť

2. dať niekde a zabudnúť na to, zapotrošiť: z. niekde list

3. vložením niečoho označiť: z. si stranu v knihe

4. naukladaním niečoho zapratať; zatarasiť: z. stôl knihami; z. dvere nábytkom

5. dať základ vzniku niečoho, vytvoriť, ustanoviť; vybudovať, vystavať: z. novú stranu, z. družstvo; z. si rodinu; z. časopis; z. oheň, požiar spôsobiť; šport. z. útok rozvinúť

6. zobrať za základ, podstatu: vynález z-l na jednoduchom princípe; rátanie z-ené na desiatkovej sústave

7. byť založený mať isté založenie: je optimisticky z-ený

8. dať ako záloh: z. šperky, majetok

9. hovor. vypomôcť (peňaž.) pôžičkou, darom: z. niekoho tisíckou

(stáť, čakať, prizerať sa ap.) so z-enými rukami nečinne;

nedok. k 1, 3 – 6, 8, 9 zakladať

// zakladať sa mať základ, pôvod, byť založený: údaje sa z-li na pravde; povera sa z-á na nevedomosti

// zakladať si veľmi si ceniť; hrdiť sa: z. si na svojom pôvode; z. si na deťoch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zakladať ‑á ‑ajú nedok.; zakladať sa; zakladať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriťorganizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemyselzakladaťzriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školykonštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudízakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôverevychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu


klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

3. p. predstavovať 1


vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzaťvychodiťkniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučeniekniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniazekniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosťkniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že…zakladať samať základbyť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska


zakladať sa mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom • mať základbyť založený: tvoje tvrdenie sa nezakladá, nie je založené na pravde; táto chyba má základ v nesprávnom východiskuvyplývaťvychádzaťvychodiť: ich pýcha vyplýva, vychádza, vychodí z majetkuhovor. bazírovať (na niečom) • opierať sa (o niečo): jeho štýl bazíruje na ľudovej reči, opiera sa o ľudovú reč


zakladať si pripisovať niečomu, niekomu prílišnú dôležitosť, cenu (často neodôvodnene) • byť namyslenýbyť pyšnýbyť hrdý: zakladá si na svojom zemianskom pôvode; byť namyslený, pyšný, hrdý na svoje úspechypýšiť sahrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa svojím vzdelanímkniž. honosiť sa: honosiť sa titulmihovor. bazírovať (prikladať niečomu význam): bazíruje na svojom pôvode


zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásťumiesťovaťumiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do autanasadzovaťnasádzať: nasadzuje si okuliarenavliekaťnasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteňnaťahovať: naťahovať si čiapku na ušinastavovať (siete)

2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utváraťvytváraťtvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstváustanovovaťbudovaťkonštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavyzriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská

3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemustavaťbudovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zakladať sa1, -á, -ajú nedok. (na čom) vyplývať z niečoho, mať príčinu, podstatu v niečom, byť založený: chýry sa zakladajú na pravde, zpráva sa zakladá na omyle, nesprávne poznatky sa zakladajú na dohadoch; Vaša namyslenosť sa zakladá na klame. (Kuk.) Láme si hlavu, na čom sa môže zakladať menivý kurz dolárov. (Taj.)

|| zakladať4 (čo na čom) brať niečo za základ, vychádzať z niečoho; budovať: Spýtal sa ho, či nový poriadok možno zakladať na násilí. (Bedn.)


zakladať sa2, -á, -ajú nedok. zastar. (za koho) zaručovať sa: Kto sa za druhého zakladá, za svojho dokladá. (prísl.)


zakladať si, -á, -ajú nedok. (na čom, na kom, star. i v čom, v kom) pripisovať niečomu al. niekomu dôležitosť, veľmi si ceniť niečo al. niekoho; byť hrdý, pyšný, namyslený na niečo, na niekoho: z. si na pôvode, na bohatstve; z. si na deťoch; Mnoho si zakladá na svojej žienke. (Šolt.) Človek si v sile zakladá. (J. Kráľ) Bude kňazom. Zakladá si v ňom debnárova žena. (Taj.)


zakladať1, -á, -ajú nedok.

1. (čo) dávať podnet k vzniku niečoho, klásť, dávať základ niečomu, pričiňovať sa, aby niečo vzniklo; zriaďovať, budovať: z. mestá, dediny, osady, z. rybníky, vinohrady, sady; z. rodinu, domácnosť; z. školy, podniky, družstvá, z. spolky, z. časopisy; stav. zakladanie stavieb; šport. z. útok;

2. (čo) dávať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiesťovať, klásť; vkladať; prikladať: z. (dynamitovú) nálož, z. sondu; z. pasce na myši, z. udicu; z. si kapsu na plece; Odväzuje batoh a zakladá ho mne. (Fig.) Nezakladá si močku, ale fajčí cigarety. (Taj.) Tetka Zuza im kapustné listy zakladajú na nohy. (Tim.)

hovor. z. ruky do lona prestávať pracovať, začínať sa oddávať leňošeniu, nečinnosti;

3. (čo) obliekať si, dávať na seba (najmä na hlavu); naťahovať, nasadzovať: z. si klobúk, čiapku; z. si okuliare (na nos); Zakladá si ju (šatku) a pozerá sa v zrkadle. (Stod.); z. chomút koňovi; pren. z. chomút, slučku niekomu na krk (na šiju) spútavať ho (zaväzkami), viazať, zaväzovať ho;

4. (čo) ukladať, odkladať: z. spisy, doklady; z. (kartotečné) lístky do kartotéky;

5. (čo pod čo) klásť pod niečo, podkladať: z. dláto pod vrchnák, z. sochor pod bremeno;

6. (čo za čo) umiesťovať, klásť, zasúvať za niečo: z. si ruky za chrbát, za hlavu; Začal zakladať šnúrky za háčiky (pri šnurovaní). (Fig.) Nepáči sa mu náručný (vôl), že si špatne nohy zakladá (Tim.) že zakáša.

7. (čo) robiť záhyb na niečom, zahýnať, zahýbať: z. okraj na látke; z. dĺžku na šatách, na kabáte;

8. (čo) zapaľovať, podpaľovať, rozkladať (oheň): z. oheň v peci, v sporáku; z. vatry;

9. práv. (čo) byť, stávať sa (právnym) podkladom pre niečo; tvoriť, vytvárať (právny) podklad pre niečo: konanie, ktoré zakladá trestný čin; činnosť zakladajúca pracovný pomer; listina, ktorá zakladá nejaké právo;

dok. k 1-8 založiť1

zakladať2, -á, -ajú nedok. (čo čím) zakrývať, pokrývať, prikrývať: z. obloky plachtami; z. otvory doskami; Brána s nezatvárala, zakladala sa veľkými kameňmi. (Bedn.);

dok. založiť2

zakladať3, -á, -ajú nedok. (čo) dávať, odovzdávať do zálohy: z. cennosti v záložniach (Jes.); (Anča) zakladala, predávala háby. (Taj.);

dok. založiť3


založiť1, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť základ dačoho, dať základy dačomu; ustanoviť, uviesť do činnosti, do života, spôsobiť vznik dačoho, zriadiť: z. štát, republiku, z. mesto, dedinu, osadu; z. školu, univerzitu; z. evidenciu; z. časopis; z. rybníky, sady, z. (si) rodinu, domácnosť; šport. z. útok; z. včeliu čeľaď;

2. (čo) dať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiestiť, položiť; zapraviť, vložiť, postaviť, nastaviť, vstaviť: z. siete, udicu, osídla, z. míny, z. pasce na myši; z. dynamit, sondu; Tŕnia založili do dvier. (Ráz.) Založiť balvan na koľaj, vlak sa vyšmykne. (Kuk.) Starec si založí ruky do bokov. (Heč.) Gažovič opatrne zamykal komoru na kľúč, potom založil aj visiacu zámku. (Laz.)

hovor.: z. ruky do lona prestať pracovať; sedieť, prizerať sa, pozerať sa, čakať ap. so založenými rukami nečinne, bez záujmu, ľahostajne; leňošiť;

3. (čo) obliecť si, dať na seba; natiahnuť si, nasadiť si: z. si okuliare (na nos), z. si klobúk, čepiec, šatku, z. si šál na krk; z. si kapsu na plece; z. chomút koňovi; pren. z. chomút, slučku dakomu (na šiju) spútať ho;

4. (čo) uložiť, doložiť: z. spisy, doklady; z. účty; z. evidenčný list do kartotéky;

5. (čo) položiť na neznáme miesto, odložiť, zapatrošiť: Ja som ten list založil a don Fernando ho našiel v knihe. (Fel.)

6. (čo pod čo) podložiť, podsunúť: Kľúča nebolo a Ivan bez váhania založil dláto pod vrcheň a vyvážil ho zo závesov. (Kuk.)

7. (čo za čo, do čoho) položiť, zasunúť za dačo: z. (si) ruky za chrbát, za hlavu; Založili si za klobúky chvojky. (Kal.) Jeho zvyčajná pozitúra je, že si založí pravú ruku na prsia do kožucha a tak hovorí. (Jégé)

8. (čo) urobiť na niečom záhyb, podhnúť, zahnúť: z. dĺžku na šatách;

9. (čo) zapáliť, podpáliť, rozložiť (oheň): z. oheň v peci, v sporáku; z. vatru;

nedok. k 1-4, 6-9 zakladať1

založiť2, -í, -ia dok. (čo čím)

1. porozkladať viac vecí po dačom, obložiť dačo dačím; zatarasiť: Hostinský založil celý stôl jedením a pitím. (Kuk.) Navláčil z poľa hrachoviny a zložil ňou kút s lubcovou posteľou. (Fig.)

2. zakryť, prikryť, pokryť: z. oblok plachtou; Najčastejšie vykopali za stavaním hlbokú jamu a založili ju dvercami. (Fig.);

nedok. k 2 zakladať2


založiť3, -í, -ia dok.

1. (čo) dať, uložiť, odovzdať do zálohu, prenechať ako záloh. z. hodinky, kabát, klenoty, šaty; z. zlatú retiazku;

2. hovor. (koho čím) vypomôcť dakomu peniazmi, finančne: z. dakoho stovkou;

nedok. k 1 zakladať3

|| založiť sa hovor. dať si veci do zálohu. Viem. Založil si sa. (Čaj.)

Morfologický analyzátor

zakladať nedokonavé sloveso
(ja) zakladám VKesa+; (ty) zakladáš VKesb+; (on, ona, ono) zakladá VKesc+; (my) zakladáme VKepa+; (vy) zakladáte VKepb+; (oni, ony) zakladajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zakladal VLesam+; (ona) zakladala VLesaf+; (ono) zakladalo VLesan+; (oni, ony) zakladali VLepah+;
(ty) zakladaj! VMesb+; (my) zakladajme! VMepa+; (vy) zakladajte! VMepb+;
(nejako) zakladajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zakladať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor