zaklať -kole -kolú -koľ! dok. bodnutím usmrtiť: z. sviňu; expr. z nenávisti ho takmer z-l;
nedok. zakáľať -a
zaklať zakole zakolú zakoľ! zaklal zakolúc zaklaný zaklanie dok.
klať kole kolú (ne)koľ! klal kolúc kolúci klaný klanie nedok. 1. ▶ (o rohatých zvieratách) vrážať, pichať do niečoho rohami; syn. drgať, trkať: baran, býk, krava kole 2. neos. (koho kde) ▶ spôsobovať bolesť, pichať; pociťovať ostrú bodavú bolesť: kole ho pod rebrom; pri rýchlejšej chôdzi ho začne k. v boku 3. (koho, čo) ▶ bodnutím, pichnutím nožom al. iným ostrým predmetom zabíjať, usmrcovať: klali nepriateľov; k. brava; Vyťahoval nôž a klal hlava-nehlava, rebrá-nerebrá. [M. Urban] ◘ fraz. niečo/to mu kole oči niečo niekoho znepokojuje, dráždi, mrzí (obyč. zo závisti, nežičlivosti); smeje sa, až ho v boku kole veľmi sa smeje ◘ parem. pravda oči kole pre niekoho je pravda nepríjemná ▷ dok. k 3 ↗ zaklať
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zaklať spôsobiť smrť bodnutím, pichnutím: zaklať brava • zapichnúť: v bitke zapichol soka • zabiť • usmrtiť (nožom, dýkou)
zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch • vpichnúť • pichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látky • zastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zeme • zabodnúť • vbodnúť • bodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekoho • zaraziť • vraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zeme • zastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasov • pozastokovať • pozastokýnať • pozastýkať (postupne, viac vecí) • zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekoho • pozapichovať • pozapichávať (postupne, viac vecí)
klať, kole, kolú, klal, rozk. koľ nedok.
1. (koho, čo) bodať, pichať: kole ma v boku, v krížoch
● pravda oči kole (prísl.) je nepríjemná; pren. Kole ho od zvedavosti (Laz.) trápi, znepokojuje ho zvedavosť. Klalo ho zronenie (Gab.) trápilo;
2. (o rohatých zvieratách) drgať, pichať rohmi: baran, krava kole;
3. (koho, čo) zabíjať, pichať ostrým predmetom, zakáľať: k. brava; Panónski jazdci klali Maďarov ako dobytok. (Stod.);
dok. k 2 poklať, k 3 zaklať
|| klať sa
1. bodať sa, pichať sa rohmi (o rohatých zvieratách): kravy, ovce, jelene sa kolú;
2. bodať, pichať sa navzájom ostrou zbraňou: Chlapci sa strieľajú, kolú. (Taj.)
zaklať1, -kole, -kolú, rozk. -koľ dok. (čo, koho) bodnutím, pichnutím nožom al. iným ostrým predmetom zabiť, usmrtiť: z. sviňu; Žena z rozumu pošlá vyzná, ona že zaklala pána. (Vlč.) Zato si zaklal pominulej zimy dva barany. (Tim.)
● je vydesený, ani keby ho nožom zaklal o človeku, ktorý zmeravie od ľaku, začudovania ap.
|| zaklať sa bodnutím, pichnutím nožom al. iným ostrým predmetom sa usmrtiť: Zakolem sa, dosť mám tohto prekliateho života. (Al.)
zaklať2, -kole, -klalo dok. neos. zried. (koho) pichnúť, bodnúť: Ani nevykríkla, hoci ju zaklalo v živote. (Heč.)
zaklať dk koho bodnutím usmrtiť niekoho: ma na to za fl 1 wyna wypyt a gednu tucznu kozu zaklat (ŠŠ 1610); widiž, že (je) moga ssabla gesste krwawa, czo gsem w Lewiczich gedneho husara zaklal (B. ŠTIAVNICA 1621); (matka) swogjm nožem zalostne to djte zaklala (PoP 1723-24); x. pren zakole ťe gedna nemoc (GŠ 1758) usmrtí; zaklať sa dk spáchať samovraždu prebodnutím sa, usmrtiť sa bodnutím: abi prissel do nasseho domu, nebo se zakolem anebo si ginače smrt urobym (ŠTÍTNIK 1700)