kývať, -a/-e, -ajú/-vu, -ajúc nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu teleso upevnené na jednom konci: k. lampu, k. zvon;
2. (čím) vykonávať pohyb, hýbať, pohybovať: k. prstom, rukou, nohou; k. hlavou a) na znak súhlasu v zvislom smere, b) na znak nesúhlasu vo vodorovnom smere;
3. (komu, čím) pozdravovať niekoho mávaním: k. niekomu na pozdrav, k. rukou, k. klobúkom, ručníkom;
dok. k 1 pokývať, rozkývať, k 2, 3 kývnuť, zakývať
|| kývať sa pohybovať sa z boka na bok: k. sa pri chôdzi; kyvadlo, zvon sa kýve; zub sa kýve;
dok. zakývať sa, pokývať sa
zakývať, -a/-ve, -ajú/-vu, -ajú dok.
1. (čím) urobiť, vykonať pohyb, pohýbať, pokývať: z. prstom, rukou, nohou; z. palicou, bičom; z. hlavou a) na znak súhlasu v zvislom smere; b) na znak nesúhlasu vo vodorovnom smere; c) na znak počudovania, údivu ap.;
2. (komu; komu čím) zamávať na pozdrav, pozdraviť kývaním, mávaním, pokývať: z. niekomu rukou, vreckovkou, klobúkom; priateľsky, radostne niekomu z.;
3. (na koho) pokynúť, dať pokyn niekomu: Zakýval som naň (na drožkára). (Kuk.)
|| zakývať sa pohýbať sa, pokývať sa (na mieste): strom sa zakýval vo vetre