zakývať -e/-a -u/-ajú -aj! -uc/-ajúc dok.
1. niekoľkokrát kývnuť, pokývať: pes z-l chvostom; z. hlavou na znak (ne)súhlasu, údivu ap.
2. kývaním dať znamenie: z. (rukou) na pozdrav; priateľsky mu z-l; z. na šoféra, na čašníka
// zakývať sa kývavo sa pohýbať, pokývať sa: záclona sa z-la vo vetre; z. sa na stoličke
kývať sa -va sa/-ve sa -vajú sa/-vu sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa/-vuc sa -vajúci sa/-vuci sa -vanie sa nedok. ▶ pohybovať sa zboka nabok al. zhora nadol; syn. knísať sa: k. sa do rytmu hudby; zub sa mu kýve; nekývaj sa na stoličke!; konáre sa kývu vo vetre; loď sa kýva, kýve na vlnách z boka na bok; zvony sa po doznení ešte chvíľu kývali; podložiť kývajúci sa stôl; Tiene sa pohnú, nemotorne sa kývajú po lúčke, blednú, strácajú sa, ako sa približujú k ohňu. [V. Mináč] ◘ fraz. kýve sa pod ním stolička jeho miesto, postavenie je ohrozené ▷ dok. ↗ zakývať sa
kývať -va/-ve -vajú/-vu -vaj! -val -vajúc/-vuc -vajúci/-vuci -vanie nedok. 1. (čím; zried. čo) ▶ uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho, niečo visiace, zavesené a pod.; syn. knísať: vietor kýva, kýve okenicou; víchor kýva, kýve vrcholcami smrekov; chlapi kývajú, kývu stĺpom, kým ho nevyvalia; Tam kotvia bárky v prístave. Vánok im holé sťažne kýva. [T. Klas] 2. (čím) ▶ vykonávať opakované pohyby zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.); syn. hýbať, pohybovať: k. rukami, nohami; k. bokmi; k. telom do rytmu; pes radostne kýval chvostom; kýva, kýve pri chôdzi paličkou 3. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky, hlavy dávať znamenie; syn. mávať: k. niekomu na pozdrav, na privítanie; vyklonila sa z okna a kývala naňho; kývala mu na rozlúčku bielou šatkou; k. hlavou a) vyjadrovať súhlas pohybom hlavy zhora nadol b) vyjadrovať nesúhlas pohybom hlavy zboka nabok; kýval na mňa, aby som sa ponáhľal; kýva, kýve, že nás vidí; Márne však otváram oči, kývam pravou rukou na znak, že dosť bolo jej rozprávania. [L. Ťažký]; Obzriem sa a vidím, že Klopko kýva na mňa prstom. - Želáte si, pane? [P. Jaroš] 4. expr. (s kým) ▶ balamutiť niekoho s cieľom dosiahnuť vlastný prospech: nedovolí, aby s ňou v práci kývali; Povedal som si, že nedám so sebou kývať. [VNK 2002] ▷ dok. k 2, 3 ↗ kývnuť, zakývať
kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývať • pokývnuť • zakývať • zried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdrav • expr. zakyvkať • mávnuť: ustato mávol rukou • pohodiť • hodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecom • expr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukou • expr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepať • zamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanie • trocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmi • expr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukami • kniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpili • prikývať • prikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol
zakývať, zakyvkať porov. kývať, p. kývnuť
kývať, -a/-e, -ajú/-vu, -ajúc nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu teleso upevnené na jednom konci: k. lampu, k. zvon;
2. (čím) vykonávať pohyb, hýbať, pohybovať: k. prstom, rukou, nohou; k. hlavou a) na znak súhlasu v zvislom smere, b) na znak nesúhlasu vo vodorovnom smere;
3. (komu, čím) pozdravovať niekoho mávaním: k. niekomu na pozdrav, k. rukou, k. klobúkom, ručníkom;
dok. k 1 pokývať, rozkývať, k 2, 3 kývnuť, zakývať
|| kývať sa pohybovať sa z boka na bok: k. sa pri chôdzi; kyvadlo, zvon sa kýve; zub sa kýve;
dok. zakývať sa, pokývať sa
zakývať, -a/-ve, -ajú/-vu, -ajú dok.
1. (čím) urobiť, vykonať pohyb, pohýbať, pokývať: z. prstom, rukou, nohou; z. palicou, bičom; z. hlavou a) na znak súhlasu v zvislom smere; b) na znak nesúhlasu vo vodorovnom smere; c) na znak počudovania, údivu ap.;
2. (komu; komu čím) zamávať na pozdrav, pozdraviť kývaním, mávaním, pokývať: z. niekomu rukou, vreckovkou, klobúkom; priateľsky, radostne niekomu z.;
3. (na koho) pokynúť, dať pokyn niekomu: Zakýval som naň (na drožkára). (Kuk.)
|| zakývať sa pohýbať sa, pokývať sa (na mieste): strom sa zakýval vo vetre