kúriť, -i, -ia nedok.
1. prikladať na oheň, udržiavať oheň: k. v peci, v sporáku, v kachliach, k. drevom, uhlím, plynom;
2. hovor. expr. (koho) vyháňať, duriť: Moja stará ma ustavične kúri von z izby. (čaj.)
3. kniž. zastar. (čo i bezpredm.) fajčiť: k. fajku (Vans.), k. cigaru (Vaj., Taj., Kuk.); Šuhaj zamyslený na lavici kúri. (J. Kráľ);
dok. k 1 zakúriť, podkúriť;
k 2 vykúriť
zakúriť, -i, -ia dok. rozložiť, pripraviť oheň, podkúriť: z. do pece (v peci), do kachieľ (v kachliach), do sporáka (v sporáku); z. v izbe, v kuchyni
● expr. z. niekomu spôsobiť nepríjemnosť: Pôjdem na Branič a zakúrim Komorovskému. (Kal.);
nedok. zakurovať, -uje, -ujú