Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zajesť -je -jedia -jedz! -jedol -jedený dok. zjesť za niečím (na zasýtenie, pre chuť ap.): z. večeru syrom;

nedok. zajedať

// zajesť si

1. trocha zjesť: zajedz si niečo(ho), kým bude obed

2. (s chuťou) veľa zjesť: poriadne si z-l, rád si z-e;

nedok. zajedať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zajesť ‑je ‑jedia ‑jedz! ‑jedol ‑jedený dok.; zajesť si

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


zajesť sa p. nahnevať sa


zajesť si niečo, málo niečoho zjesť al. s chuťou sa niečoho najesť • zahryznúť sizahryznúť: potrebujem si niečo zajesť; zahryznúť čosi k vínuprihryznúťprihryznúť siprehryznúťprehrýzťprehryznúť siprehrýzť si: v rýchlosti si prihryzol kúsok syra; dajte nám niečo prehryznúť, prehrýzťpren. expr. zobnúť sipren. hovor. prehodiť si: zobol si škvariek; prehodiť si kúsok slaninky s chlebomexpr.: popapať sipopapkať si: rád si dobre popapá


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zajedať sa, -á, -ajú nedok. (do čoho, do koho) zarývať sa, zažierať sa: Zajedala by sa do nich (detí) červač. (Fig.); pren.: Cítil, ako sa ešte väčšia skleslosť zajedá do jeho tela (Fig.) preniká, zmocňuje sa ho. Keď sa táto nákaza (pijanstvo) do ducha i tela týchto národov zajedať začala... (Štúr) začali sa nemierne oddávať pitiu. Oči sa mu zajedajú do mojich (Gab.) uprene, prenikavo sa na mňa díva;

dok. zajesť sa


zajedať1, -á, -ajú nedok. (čo čím) jesť niečo s niečím, napr. chlieb s mäsom al. s tekutým jedlom: Ukrajovali stĺpiky slaniny a zajedali chlebom. (Zgur.) Tučný pokrm zajedajú kyslou kapustou. (Al.) Pil kávu a zajedal ju chlebom. (Hor.) Pijú pálenku a zajedajú akýmsi pečivom. (Kuk.);

dok. zajesť;

opak. zajedávať, -a, -ajú

|| zajedať si zried. i zajedať (čo, z čoho i bezpredm.) pomaly, s chuťou jesť, ujedať si, pochutnávať si: Pečené krumplíky som si zajedal. (Lask.) Robotníci spokojne si zajedajú z hrozna. (Al.) Chlapi zajedajú, utrúsia vše slovo, zapijú a chvália dielo Dúbravcovo. (Pláv.) Syr, slaninu, chlieb zajedali valasi s honelníkom. (Ondr.);

dok. zajesť si


zajesť sa, -je, -jedia, -jedol dok.

1. (do čoho, do koho) zahryznúť sa, zažrať sa: Do koreňa tej hrušky červík sa zajedol. (Dobš.); pren. expr. Tak sa zajedli do tej sokolskej cvičky, že sa im až líčka rozpálili (Šolt.) s chuťou, s elánom cvičili. „Kubo, nezavadzaj,“ zajedla sa do neho očami (Ráz.) prenikavo sa pozrela na neho.

2. expr. zried. (na koho) rozhnevať sa, nahnevať sa: A nech sa ten chráni hen v siedmom vidieku, na koho sa zaje Jurina zo Smreku (J. Kráľ) rozhnevá;

nedok. zajedať sa


zajesť si, zried. i zajesť, -je, -jedia, -jedol, rozk. -jedz dok. (čo, čoho i bezpredm.) niečo, málo zjesť, trochu sa najesť; s chuťou, dobre sa najesť niečoho, pochutnať si na niečom: Zajedz si, potom dačo uvarím, nečakala som ťa. (Rys.) Rozhodol sa zájsť do kaviarne. Musí si niečo zajesť. (Štef.) To je len na hotel a niečo zajesť. (Ráz.) Nemáte niečo zajesť? (Švant.) Prišiel si zajesť jablčníka. (Fig.) Keď si páni zajedli, rozprávali si anekdoty. (Taj.) Ešte si včera zajedol s chuťou mladej švábočky. (Kuk.) Čo by si tak zajedol. (Mor.) Kubo si poriadne zajedol a zapil. (Hor.);

nedok. zajedať si

|| zajesť (čo čím) zjesť niečo s niečím (ako doplnok iného jedla): Keď niet rožka ku káve, zaje sa i chlebíkom. (Jes.);

nedok. zajedať


zajesť, -ti ž. zastar. hnev, nenávisť, zloba

Morfologický analyzátor

zajesť dokonavé sloveso
(ja) zajem VKdsa+; (ty) zaješ VKdsb+; (on, ona, ono) zaje VKdsc+; (my) zajeme VKdpa+; (vy) zajete VKdpb+; (oni, ony) zajedia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zajedol VLdsam+; (ona) zajedla VLdsaf+; (ono) zajedlo VLdsan+; (oni, ony) zajedli VLdpah+;
(ty) zajedz! VMdsb+; (my) zajedzme! VMdpa+; (vy) zajedzte! VMdpb+;
(nejako) zajediac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor