Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj

zajedno prísl. iba v spoj. byť z. v niečom zhodovať sa v názore: všetci boli s ním z. v tom, že treba začať; v šibalstvách boli vždy z.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zajedno prísl.

rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa2 1, 2


súčasne 1. v tom istom čase • narazzároveňspolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spoluodrazurazom: do cieľa prišli odrazu, razomsúbežneparalelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupinesynchrónnesynchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronickysimultánnezastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveňpritompopritomokrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje


zajedno p. súčasne 1, zároveň 1


zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasnenarazodrazurazom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razomspoluzarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnýmizastar. zajedno (Tajovský, Figuli)nár. zarovnak (Timrava)

2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasneokrem tohopritompopritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata

3. p. rovnako 1


zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodnýbyť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnakébyť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovaťrozumieť si: rozumieť si v názorochzastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súladebyť v zhodebyť v súhlasezodpovedaťodpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladomsúhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými)kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimiznášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znášazastaráv.: súzvučaťbyť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomnýchzried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zajedno prísl.

1. v spojení byť zajedno (s kým, v čom) mať rovnakú mienku, názor, súhlasiť s niekým, byť rovnakého zmýšľania, zhodovať sa v názore: Žena musí byť zajedno s mužom. (Al.) Moji súdruhovia boli so mnou zajedno. (Pláv.) Cisár bude v tejto veci určite s kancelárom zajedno. (Zúb.) V národnostnom zmýšľaní bola spoločnosť zajedno. (Šolt) Medzi nami niet náhľadových rozporov a pokiaľ ide o drozda, sme vlastne zajedno. (Karv.) Aj na Kuflerovom panstve sú robotníci zajedno (Smrč.) sú jednotní, solidárni.

2. zastar. súčasne, zároveň: Veľké myšlienky u neho (Kollára) vznikali zajedno s veľkými obrazmi. (Škult) Zajedno i ty si mi bol na mysli. (Taj.) Vydržím zajedno fajčiť s najtuším fajčiarom v dedine. (Fig.)

3. zastar. zajedno... zajedno, zajedno... a potom tak... ako, jednak ... jednak: Zanedbanosť je údelom jeho, a to zajedno v rode chudobnom, zajedno i v rode a dome kráľovskom. (Dobš.) Jemu s zajedno nepáčila a potom pomyslel si... (Taj.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor