Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

zajac -a mn. N a A -e m.

1. hlodavec s jemnou srsťou a dlhými ušami žijúci na poliach, v lesoch, zool. Lepus: poľovačka na z-e; z. nadivoko jedlo zo zajaca;

pren. expr. živ. mn. -i mladý, neskúsený človek: neostrieľaní z-i

2. králik (najmä domáci): chovať z-e

3. zajačia kožušina: čiapka zo z-a

spať ako z. (pri ceste) čujno; ísť s → bubnom na z-e; lepší vrabec v hrsti ako z. v chrasti;

zajačica -e -číc ž.;

zajačí príd.: z-ie kožky; z-ia farma; z. pysk i pren. hovor. rázštep hornej pery a podnebia

expr.: mať z-ie srdce byť bojazlivý; mať z-ie úmysly chcieť ujsť; panská láska na z-om chvoste nestála;

zajačik -a/-čka mn. N a A -y m. zdrob.;

pren. hypok. oslovenie (dieťaťa)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zajac ‑a mn. N a A ‑e m.; zajačica ‑e ‑číc ž.; zajačí; zajačik ‑a/‑čka mn. N a A ‑y m.

zajačik G a A -čika/-čka pl. N -čiky/-čky I -čikmi/-čkami m. zdrob.

miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahýdrahá: zavolaj večer, miláčikhypok.: muckomucinkomackomacinkochrobáčikzajačikláska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja?expr.: žabkamačička (o žene)

2. p. obľúbenec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zajac, -a, mn. č. -e m.

1. hlodavec žijúci divoko na našich poliach a v lesoch, vyznačujúci sa rýchlym behom; druh lovnej zveri; zool. z. poľný európsky; z. divý králik; z. domáci; angorské z-e s dlhou srsťou; chov z-ov; poľovačka na z-e; kuch. z. na divoko, na smotane, na víne; špikovaný z.; Chcú nás vystrieľať ako zajace. (Fr. Kráľ) Množia sa ako zajace (Jes.) veľmi rýchle. Budú nás preháňať ako zajace. (Vaj.) Trielil ako vyplašený zajac (Zúb.) rýchlo, bezhlavo bežal. Ľahký je, nezrobený, prehne ako zajac (Taj.) dokáže rýchlo bežať. V noci spím len ako ten zajac pri ceste (Gab.) čujne, ľahkým spánkom; mať uši ako z. dobre počuť

Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrastí (prísl.) treba dať prednosť menšej veci, ktorá je istá, pred lákavejšou, ale neistou; ísť s bubnom na zajace konať neopatrne, prezradiť predčasne svoje úmysly;

2. hovor. expr. (mn. č. -i) o mladom, neskúsenom človeku: mladý z.; Čuš, jazac! Nerob si posmech z ťažko skúšaného človeka! (Mňač.) Ale Fero nebol zajac. Mal za sebou osemnásť rokov haviarčiny. (Skal.) zajačí, -ia, -ie príd. patriaci zajacovi; pochádzajúci zo zajaca, od zajaca: z-ia srsť, kožka, kožušina; z-i uši dlhé; z-ie mäso; z-ie laby; z-ie zuby vyčnievajúce; hovor. z-ia pera vývinová deformácia tváre, rázštep podnebia; z. pelech; z-ia farma na chov zajacov; kuch. z. guláš zo zajačieho mäsa; z-ie broky na strieľanie zajacov; pren. má z-ie srdce o bojazlivom, zbabelom človeku; Čože také zajačie mestské dušičky! Naľakajú sa každého zvera. (Jes.); hovor. niečo je na z. skok blízko; Panská láska na zajačom chvoste (prísl.) je nestála, krátka. Zárobok od obce to je ako na zajačom chvoste (Kuk.) je neistý, ľahko unikne; spoveď krátka ako zajačí chvost (Letz); Plevov spánok je len zajačí (Kuk.) čujne spí, ľahko sa zobudí; hovor. mať z-ie úmysly chcieť utiecť, ujsť odniekiaľ;

zajačik, -a/-čka, mn. č. -y m. zdrob. expr.: det. zajačik-ušiačik;

pren. (o človeku) maznavé oslovenie niekoho, najmä dieťaťa: Ty si môj malý zajačik;

zajačisko, -a, -čísk str. i m. zvel.


zajačik p. zajac

zajac, čes/záhor zajíc m
1. hlodavec s jemnou srsťou a dlhými ušami žijúci divoko na poliach a v lesoch; zool zajac poľný európsky Lepus aeuropaeus: (dali sme) tedaž drozdow za d 2, tedaž zagicza d 12 (ŽILINA 1586); zagacze lowiti (NECPALY 1638); prigem zagacuow a iarabkuow (TRENČÍN 1652); odsjlam Wassj Weljkomozneg Mjlostj zagjcu sstjr, slepek a kohutu a kopunu trjnast (SENICA 1678); wsselyakowe zwery, srny, zagacze, yarjabky a ginssy ptaky zastrelil neb lapil (LIPTOV 1716); mužess sýce y mačku mjsto zagjce kupcum na rýnek wyložiti we wrecy (StN 1786)
L. morský z. morský živočích; zool uškatec juhoafrický Arctocephalus pusillus: dasypus: morsky králjk aneb zagyc; lagois: drahá ryba morská, morsky zagjc (KS 1763)
F. kdo chce v gednu hodinu honit dvúch zajacow a jich ulovit, niekdy se pozbaví jedného, niekdy prijde i o druhýho (RL 1641); kdo po dwuch zagacych hledj, časem žadnych newysledj (SiN 1678) kto po dvoch zajacoch hľadí, časom žiadnych nevysliedi; chrta za zajícem kdo honí korbáčem, nech se mu neraduje násilím nič nedosiahneš; nebo vlk na ovce, chrt na zajice nelíbym hledí okem vidí v ňom korisť (BV 1652); nekdy y w malem lese zagac trčj o prezieravosti; zagac nas predbehl, nebude sstestj povera o neprajnosti osudu (SiN 1678); byť z. správať sa ustráchane, byť bojazlivý: w tak náramném pádu wssyckni včitelowé takowj zagjcowé byli, že žádný vst otewriti nesměl (FP 1744); gestli pes čtyrech zagacuw narás chce zhoniti, ani gedneho nebude s polowáňi miťi nemaj veľké oči; kdo zagica pusťi z hrsti, ťessko ho dohoňi škoda plakať nad rozliatym mliekom; bez wedomi hospodára ňeodchoď gak zagíc tajne (GV 1755); dokud žigess, bud gak zagic wždycki w bedliwosti (GŠ 1758) o opatrnosti; ey, wssak kostol neni zagac, neuteče (MS 1758) netreba sa ponáhľať; zagac w nohach a wul w rohach, a ptak w skrytem myste, člowek ma we swem rozume mur, zbrog, utočyšťe (GP 1782) o spôsobe ochrany
2. kožušina zo zajaca:
L. ssubka cžerwena damasskowa, wnuter morskymy zagyaczmy podssytya (H. MIČINÁ 1572 E) kožušina z uškatca juhoafrického; -ový, -čí, -čný príd k 1: od wyrabanga zagačeg kosky d. 2 (LIPTOV 1679 E); rada koho ocžy bolya: wezmy sadlo zagacžy a potry dobre ocžy a budu zdrawe (LR1 17. st); aby lide byli nahy: wezmi sstetku, zmoč do zagačeg krwy, polož pod prach, kdj do domu wchazagu, a odkrigu se, gakoby byla woda až do pasa (RG 18. st)
L. rete leprarium: syť zagečí (VTL 1679) osídlo; odtud do noweho stawenj, do zagečziho domku (M. JÁN 1697) chlievik, zajačník; leporarium: zagačy sad, zahrada (KS 1763) zverník na chov zajacov;
x. bot z. jazyk, z-ia noha ďatelina roľná Trifolium arvense: lagopus: zagaczy gazik (VT 1648); k trawe sa pricitugj: zagacžia noha, piperat, zagačj slez, rebriček, moch (KoB 1666); lagopus: zagacy noha bylina (KS 1763); z. mléč, šalát rastlina z rodu mliečivec Cicerbita cicerbita: zagačy mléč, salát zagačy (KS 1763); z-ový stín, z-ia stínová bylina asparágus lekársky Asparagus officinalis: corruda: ssparag aneb ssparga, stjn zagjcowy; asparagus: hromowe koreni, stjnowá bylina zagačy (KS 1763); z., z-čný slez slez nebadaný Malva neglecta: zagacžia noha, piperat, zagačj slez, rebriček, moch; k trawe sa pricitugj zagačj slez, rebriček, moch (KoB 1666); malva: slez zagečny (SJ 18. st); z-ia repka púpava Turaxacum: dawag gim často gest zagaču repku pred Gurom kopanu (HK 18. st); z. šťavik, šťovník, z-ia kapusta kyslička obyčajná Oxalis acetosella: acetosellae: zagečj ssťiawjk (TT 1745); oxalis acetosella: zagač (!) kapusta (KrN 1795); acetosella: zagečí sťiawjk (PD 18. st); trifolium acetasium: sstyownik zagečy (SJ 18. st);
x. farm z. šťav, šťavík kyslička obyčajná Oxalis acetosella: oxalis acetosella: zagečj sstáw (LF 1791); acetosellae: zagečj ssťiawjk (TT 1745); z. skok produkt samčích pohlavných orgánov zajaca: tali leporis: zagečj skok (TT 1745); z. korenie, z-ieho slezu koreň z koreňa slezu zajačieho korenie: malvae: zagačjho slýzu kořen (TT 1745); wezmi jalowczowa zrna, bedrniku, horzecz, bobek a rerich wlaski, stluka na prach smisseg spolu, take kozliku treti cžastku a zagecziho koreni latine vitulla (LR5 18. st)
F. dicens ten zracza falessny, zagaczy hlawka, nycz gineho nemisly, nez aby nyaki psy falss nad nami prewiedol (TURIEC 1584) nadávka; mnoho psu gest zageči smrt, t. g. težko proti syle (SiN 1678) silou sa všetko zmôže; panská láska sa na zajačom chvoste nosí, rastie na zajačom chvoste má krátke trvanie: laska panska na zagacem chwoste sa nosy, neb gako zagači chwost gest welmi kratki a kurtawy, tak y praznost a laska panska gest kurtawa, kratka a newelmi dluho trwa (MS 1758); driemať z-ími očami byť ostražitý: čiňil sa, gakobi poslúchnúl, často zdvihal pohár a ráz, gakž podnapitý drímaťi zagačími očima a chrápaťi počal (BU 1795); k 2:
L. mnozj (majstri) na zagačj skok ssigjce (VELIČNÁ 1750) s nepravidelným stehom; zajko, zajačik, zajáček, čes/záhor -íček dem k 1: truhla mrezowa pro zagačzkj (M. JÁN 1697); (dal sa) zagaček panu Durčaniemu na krsstenie d 10 (ŽILINA 1727); u fatenskj ukradla bila gistu braučowu mast a gedneho zagacska (KRUPINA 1745); lepusculus: zagiček (DSL 18. st); k 2: zagičzkuw nedrladskych bylich no 26 (L. JÁN 1697);
L. z. bravčový bravčová sviečkovica: zagaczek brawčzowy; hrach ze zagačzkom brawčowym ((HRÁDOK) 1670); morský z. kožušina z uškatca juhoafrického: plasst cžerny slentatowi s sywimy zagyacžki morskimi podssity, predky cžerne takyeže (H. MIČINÁ 1572); zagaček morsky no 1 (ILAVA 1663)
F. na malem zagačku učja se psy srny gest, t. g. zlodegj z malého hrjchu postupugj do wetssjho (SiN 1678) o nadobúdaní skúseností
P. atpn Joannes Zayko (v Bytči 1592 U1); Georgius Zaichek (v Gajaroch 1592 U1); Zaiacziok (vo Svidníku 1618 U2)

zajačik
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) zajačik
G (bez) zajačika
G (bez) zajačka
D (k) zajačiku
D (k) zajačkovi
D (k) zajačku
D (k) zajačikovi
A (vidím) zajačika
A (vidím) zajačka
V (hej) zajačik!
V (hej) zajačku!
V (hej) zajačiku!
L (o) zajačiku
L (o) zajačkovi
L (o) zajačku
L (o) zajačikovi
I (so) zajačikom
I (so) zajačkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) zajačky
N (štyri) zajačiky
G (bez) zajačikov
G (bez) zajačkov
D (k) zajačikom
D (k) zajačkom
A (vidím) zajačky
A (vidím) zajačiky
L (o) zajačkoch
L (o) zajačikoch
I (so) zajačkami
I (so) zajačikmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko LUTIŠAN-ZAJAČIK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ZAJAČIK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 26×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
IVANKA PRI DUNAJI, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 5×;
RADÔSTKA, okr. ČADCA – 3×;
KLUBINA, okr. ČADCA – 2×;
NOVÉ SADY, okr. NITRA – 2×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;
STARÁ BYSTRICA, okr. ČADCA – 2×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 1×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu