zajac -a mn. N a A -e m.
1. hlodavec s jemnou srsťou a dlhými ušami žijúci na poliach, v lesoch, zool. Lepus: poľovačka na z-e; z. nadivoko jedlo zo zajaca;
pren. expr. živ. mn. -i mladý, neskúsený človek: neostrieľaní z-i
2. králik (najmä domáci): chovať z-e
3. zajačia kožušina: čiapka zo z-a
● spať ako z. (pri ceste) čujno; ísť s → bubnom na z-e; lepší vrabec v hrsti ako z. v chrasti;
zajačica -e -číc ž.;
zajačí príd.: z-ie kožky; z-ia farma; z. pysk i pren. hovor. rázštep hornej pery a podnebia
● expr.: mať z-ie srdce byť bojazlivý; mať z-ie úmysly chcieť ujsť; panská láska na z-om chvoste nestála;
zajačik -a/-čka mn. N a A -y m. zdrob.;
pren. hypok. oslovenie (dieťaťa)
zajac, -a, mn. č. -e m.
1. hlodavec žijúci divoko na našich poliach a v lesoch, vyznačujúci sa rýchlym behom; druh lovnej zveri; zool. z. poľný európsky; z. divý králik; z. domáci; angorské z-e s dlhou srsťou; chov z-ov; poľovačka na z-e; kuch. z. na divoko, na smotane, na víne; špikovaný z.; Chcú nás vystrieľať ako zajace. (Fr. Kráľ) Množia sa ako zajace (Jes.) veľmi rýchle. Budú nás preháňať ako zajace. (Vaj.) Trielil ako vyplašený zajac (Zúb.) rýchlo, bezhlavo bežal. Ľahký je, nezrobený, prehne ako zajac (Taj.) dokáže rýchlo bežať. V noci spím len ako ten zajac pri ceste (Gab.) čujne, ľahkým spánkom; mať uši ako z. dobre počuť
● Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrastí (prísl.) treba dať prednosť menšej veci, ktorá je istá, pred lákavejšou, ale neistou; ísť s bubnom na zajace konať neopatrne, prezradiť predčasne svoje úmysly;
2. hovor. expr. (mn. č. -i) o mladom, neskúsenom človeku: mladý z.; Čuš, jazac! Nerob si posmech z ťažko skúšaného človeka! (Mňač.) Ale Fero nebol zajac. Mal za sebou osemnásť rokov haviarčiny. (Skal.) zajačí, -ia, -ie príd. patriaci zajacovi; pochádzajúci zo zajaca, od zajaca: z-ia srsť, kožka, kožušina; z-i uši dlhé; z-ie mäso; z-ie laby; z-ie zuby vyčnievajúce; hovor. z-ia pera vývinová deformácia tváre, rázštep podnebia; z. pelech; z-ia farma na chov zajacov; kuch. z. guláš zo zajačieho mäsa; z-ie broky na strieľanie zajacov; pren. má z-ie srdce o bojazlivom, zbabelom človeku; Čože také zajačie mestské dušičky! Naľakajú sa každého zvera. (Jes.); hovor. niečo je na z. skok blízko; Panská láska na zajačom chvoste (prísl.) je nestála, krátka. Zárobok od obce to je ako na zajačom chvoste (Kuk.) je neistý, ľahko unikne; spoveď krátka ako zajačí chvost (Letz); Plevov spánok je len zajačí (Kuk.) čujne spí, ľahko sa zobudí; hovor. mať z-ie úmysly chcieť utiecť, ujsť odniekiaľ;
zajačik, -a/-čka, mn. č. -y m. zdrob. expr.: det. zajačik-ušiačik;
pren. (o človeku) maznavé oslovenie niekoho, najmä dieťaťa: Ty si môj malý zajačik;
zajačisko, -a, -čísk str. i m. zvel.
(jeden) zajačí; (bez) zajačieho; (k) zajačiemu; (vidím) zajačieho; (hej) zajačí!; (o) zajačom; (so) zajačím;
(traja) zajačí; (bez) zajačích; (k) zajačím; (vidím) zajačích; (hej) zajačí!; (o) zajačích; (so) zajačími;
(jeden) zajačí; (bez) zajačieho; (k) zajačiemu; (vidím) zajačí; (hej) zajačí!; (o) zajačom; (so) zajačím;
(dva) zajačie; (bez) zajačích; (k) zajačím; (vidím) zajačie; (hej) zajačie!; (o) zajačích; (so) zajačími;
(jedna) zajačia; (bez) zajačej; (k) zajačej; (vidím) zajačiu; (hej) zajačia!; (o) zajačej; (so) zajačou;
(štyri) zajačie; (bez) zajačích; (k) zajačím; (vidím) zajačie; (hej) zajačie!; (o) zajačích; (so) zajačími;
(jedno) zajačie; (bez) zajačieho; (k) zajačiemu; (vidím) zajačie; (hej) zajačie!; (o) zajačom; (so) zajačím;
(dve) zajačie; (bez) zajačích; (k) zajačím; (vidím) zajačie; (hej) zajačie!; (o) zajačích; (so) zajačími;