Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

zaistiť -sť/-i! dok.

1. zabezpečiť (význ. 1 – 4): z. dodržanie termínu, z. si nocľah; z. mier; z. budovu proti požiaru; z. zbraň poistkou zabrániť možnosti výstrelu, op. odistiť; rodičia ho dobre z-li

2. dať do vyšetrovacej väzby, zatknúť, zadržať: z. rozkrádačov;

nedok. zaisťovať

// zaistiť sa zabezpečiť sa: z. sa pred zlodejmi; z. sa proti hladu; na starosť sa dobre z-li;

nedok. zaisťovať sa

// zaistiť si získať na svoju stranu, získať ako oporu: z. si robotníkov, mládež; z. si dosť voličov;

nedok. zaisťovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaistiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; zaistiť sa

istiť -tí -tia isti/isť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (koho, čo) ▶ robiť opatrenia proti neželateľným javom, zaisťovať, zabezpečovať: viazanie na bežkách je viac istené ako pri zjazdovkách; štát istí zmluvných dodávateľov
2. eltech. (čo) ▶ chrániť elektrické zariadenie al. vedenie pred nedovoleným zvýšením prúdu: samostatne istená zásuvka; istenie polovodičov
3. šport. (koho) ▶ zabezpečovať horolezca pomocou lana: i. spolulezca; materiál na istenie a lezenie
4. region. (koho; ø) ▶ tvrdiť niečo ako isté, nepochybné, uisťovať, ubezpečovať: Chlapci smiechom zaburácajú, Paľko Koniarik nechápe, čomu sa smejú, istí ešte vážnejšie: - Napíšem mame. [D. Tatarka]; „Mám päťsto zlatých, lenže za tie ma nikto nebude chovať do smrti.“ „A veru bude!“ istil ho pustovník. [A. Habovštiak]
5. poľov. (ø; s vedľajšou vetou) ▶ (o zveri, o psoch) čuchom pátrať, zisťovať; syn. vetriť: pes pozorne istil; Najprv stála [jelenica] ako socha, istila, či nehrozí nebezpečie. [R. Moric]
opak. istievať -va -vajú -val; dok. k 3zaistiť


nezaistený -ná -né príd. i odb.ktorý nie je vybavený niečím potrebným z hľadiska bezpečnosti; syn. nezabezpečený; op. zaistený, zabezpečený: vniknúť do domu cez nezaistené okno; robotníka zasypala hlina z nezaistených stien vykopanej šachty; fin. nezaistený úver úver, ktorý nie je zabezpečený finančnou zárukou, bez garancie, nekrytý; nezaistený fond fond, ktorý neochraňuje investora pred rizikom poklesu hodnoty investície, op. zaistený fond; krajč. nezaistený šev šev nezabezpečený proti páraniu ▷ ↗ i zaistiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


vyhradiť vopred zaručiť niekomu ako isté • zaistiťzabezpečiť: vyhradiť si, zabezpečiť si právo na užívanie pozemkuurčiť: to je miesto určené pre hostírezervovať: rezervovať si miesto v lóživymieniť si (vopred si niečo zabezpečiť, obyč. zmluvne): vymienil si, že v dome ostane bývať


zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať


zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


zaistiť 1. úradne vziať do vyšetrovacej väzby • zatknúť: zlodeja už zaistili, zatklizadržať (chytiť pre trestný čin): vraha zadržali na útekuzobraťvziať (násilím odviesť): zobrali, vzali ho priamo na uliciinternovať (obmedziť slobodu pohybu): internovať niekoho na nútený pobytsubšt. zbaliť: polícia ho zbalila

porov. aj uväzniť

2. p. zabezpečiť 1, 2


zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviťvykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonámexpr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadiónhovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovaťusporiadaťhovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšielzastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj životexpr. narafičiťnastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiťzaistiťpostarať saobstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiťprispôsobiťupraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratóriumprerobiťadaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

istiť, -í, -ia nedok.

1. kniž. (bezpredm. i koho, čo, komu) tvrdiť niečo ako isté, uisťovať, ubezpečovať: Už zháňajú! — istí Mišo, ako tak sa tu už vyzná. (Ráz.) Jednako ma zachvacovala akási obava o moje šťastie, a to tým viac, čím väčšmi ma ona o ňom istila. (Fel.) Inšie cit, hlas inšie istí. (Sládk.) Istil kupcom, že junce žrali pšeničnú sečku. (Kuk.)

2. el. tech. (čo i bezpredm.) chrániť elektrické vedenie pred príliš vysokou intenzitou prúdu: poistka istí;

3. šport. (koho) zaisťovať, zabezpečovať horolezca pomocou lana;

4. poľov. vetriť (o zveri, o psoch);

opak. istievať, -a, -ajú;

dok. k 1 uistiť, k 2, 3 zaistiť


zaistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť dok.

1. (čo, komu čo) postarať sa, zariadiť, aby niečo bolo, zostalo isté, bezpečné, zabezpečiť, zaručiť: Mešťania si chceli zaistiť miesto na sedenie. (Zúb.) Zaistili sme si dozor, bez nášho vedomia nepohne sa tam ani myš. (Urb.) Nemci si chcú zaistiť cestu cez hory. (Krno) Chcel som zaistiť príchod lode. (Karv.) (Priateľstvo) vie zaistiť šťastie a spokojnosť. (Jil.) Bude treba prevziať moc, zaistiť poriadok. (Zúb.) Je mobilizácia mocensky zaistená? (Urb.); z. si nocľah; z. si víťazstvo, úspech, prvenstvo v niečom; z. si pozície; z. zásobovanie; z. materiál; z. hladký a plynulý chod závodu; z. plnenie plánu; z. bezpečnosť, ochranu niekoho; z. si právo na niečo; z. rozvoj niečoho; mať zaistený príjem, dôchodok;

2. (koho, čo; koho, čo čím) poskytnúť niekomu al. niečomu materiálnu pomoc, výhodné podmienky, peniaze: Zaistil ju hotovosťou aj iným majetkom. (Bod.)

3. (čo, čo čím) urobiť opatrenia, aby niečo pevne držalo, upevniť, poistiť: Výdrevu zaistili, ako sa dalo najlepšie. (Tat.) Zaistila dvere komôrky závorou. (Min.) Dal reťazami zaistiť kufre, aby nepopadali (z auta). (Sev.); z. vagón, voz klinom aby sa nedal do pohybu; z. pušku, zbraň aby nevystrelila;

4. (koho) odňať niekomu slobodu, zadržať, vziať pod dozor, do vyšetrovacej väzby: Musíme rozvratníkov zaistiť. (Smrč.) Nestačil sa zbaviť zbrane, keď ho gardisti zaistili. (Fig.) Zaistia ho pre politickú nespoľahlivosť. (Stod.)

5. zaistiť si (koho) získať pre svoje plány, získať v niekom spoľahlivú oporu: Aby si ju zaistil aj pre neskoršie časy, futruje ju peniazmi. (Letz) Na stravu robotníkov priplácajú červené odbory. Obávam sa, aby si týmto ťahom nezaistili na svoju stranu všetkých robotníkov. (Smrč.);

nedok. zaisťovať, -uje, -ujú

|| zaistiť sa (pred kým i bezpredm.) zabezpečiť sa, urobiť opatrenie na svoju ochranu. Chceli sa zaistiť pred jeho pomstou. (Ráz.); zaistili sa na doživotie (Jil.) zabezpečili si obživu;

nedok. zaisťovať sa


zjednať2, -á, -ajú dok. nespráv. v spojeniach: z. nápravu, z. poriadok urobiť, zaistiť

Morfologický analyzátor

zaistiť dokonavé sloveso
(ja) zaistím VKdsa+; (ty) zaistíš VKdsb+; (on, ona, ono) zaistí VKdsc+; (my) zaistíme VKdpa+; (vy) zaistíte VKdpb+; (oni, ony) zaistia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zaistil VLdsam+; (ona) zaistila VLdsaf+; (ono) zaistilo VLdsan+; (oni, ony) zaistili VLdpah+;
(ty) zaisti, zaisť! VMdsb+; (my) zaistime, zaisťme! VMdpa+; (vy) zaistite, zaisťte! VMdpb+;
(nejako) zaistiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor